Mesto, ktoré bolo "štartovacie" sa volá Fresno, je v kalifornii v suchom a slnečnom údolí medzi Los Angeles a San Franciscom, asi tak v polovici. Mesto má asi pol milióna obyvateľov, nie je v ňom moc toho k videniu, ale mesto je východiskové pre turistov, ktorí smerujú k Yosemitskému národnému parku. V požičovni áut som sa opatril novým Nissanom Sentra a vyrazil s priateľkou na cestu. Cieľ prvého dňa bol Las Vegas a mali sme namierené cez národný park Death Valley (údolie smrti).
(Pri vstupe do death valley)
Death Valley je najnižšie položené, najsuchšie a najteplejšie miesto v USA a zároveň najnižšie položené miesto v Severnej Amerike. Drží rekord najvyšsej nameranje teploty na západnej hemisfére. Vyššia teplota bola nameraná už iba na stanici El Azizia v Lýbii.
Cez údolie sme sa vybrali v septembri, keď sú priemerné denné maximá 46°C a nočné 29°C. Treba vedieť, že väčšina požičovní áut vám nedá poistenie ak vie, že idete cez túto lokalitu. My sme im nič nepovedali (nepýtali sa ani).
(death valley)
Po údolí smrti vstupujem na územie štátu Nevada a cieľ - Las Vegas je nadohľad. Podvečer prichádzame do najväčšieho mesta Nevady na jednu noc. Mesto je každému známe, práve tu si môže človek zahrať v kasíne o peniaze, piť alkohol na ulici, zosobášiť sa v kaplnke úplne na mol atď...
V meste je zaujímavá jedna ulica - The Strip - na ulici dlhej asi 7 kilometrov sa nachádza 17 z 25 najväčších hotelov na svete. Čo by tu človek mal vidieť je určite spievajúca fontána pred hotelom Bellagio, vulkán pred hotelom Mirage alebo výhľad z hotela Stratosphere.
(križovatka v Las Vegas pri Caesar Palace)
(fontána pred hotelom Bellagio)
(Las Vegas - The Strip)
Ešte spomeniem, že Las Vegas je zaujímavé asi iba v noci, cez deň tu je mŕtvo a tak vyrážame hneď po raňajkách na východ, cieľ ďalšieho dňa je Grand Canyon, ktorý sa nachádza v štáte Arizona.
Po ceste ideme cez hrádzu Hoover Dam, ktorá bola v tridsiatych rokoch najväčšia na svete.
(hrádza Hoover Dam)
Cesta sa uberá cez nehostinnú krajinu smerom na mestečko Kingman, ktoré je križovatka diaľnic a jednej cesty, cez ktorú sa oplatí tiež ísť. Je to historická route 66. V meste Kingman, ktoré je vzdialené od Grand Canyonu asi 3 hodiny, si nachádzame ubytovanie. A to z toho dôvodu, že v Grand Canyone je to buď astronomicky drahé, alebo vypredané a noci sú prekvapivo chladné a my si netrúfame spať v aute.
Cestou do kaňonu sa dostávame do zápchy dlhej niekoľko desiatok míľ a trvá nám to asi 3 hodiny než sa odtiaľ dostaneme. "Vďaka" tejto dopravnej zápche prichádzame do kaňonu už večer a výhľad si užívame len minúty.
(Grand Canyon, južný vyhliadkový bod)
Grand Canyon, ktorý je vidieť vďaka svojej veľkosti z vesmíru dokáže byť nezabudnuteľný zážitok aj pre tých, ktorých nikdy neuchvátili výhľady na krajinu. Obrovskosť kaňonu, intenzita jeho farieb pri východe, alebo západe slnka alebo tiene a jeho hĺbka, to všetko len kričí superlatívmi. Veď kaňon je v jeho najširšom bode široký až 30 kilometrov (na fotke) a hlboký miestami vyše 2 kliometrov! Aj keď už slnko zachádzalo a ja som chcel aspoň jednu fotku kaňonu ešte ako tak za svetla, aj napriek tomu som sa zopár minú nezmohol na slovo a ani fotku a stál na mieste ohromený tou veľkosťou.
Vraciame sa do Kingmanu, prespávame v moteli a na ďalší deň je na pláne prísť na pobrežie Tichého oceánu do mestečka Santa Barbara.
Cesta vedie cez púšť Mojave a menej zaujímavú cestu som ešte nezažil. Najprv je to vzrušujúce ísť v úplne neznámom prostredí v púšti, ale po 5 hodinách to už človeka prestáva baviť. Takto sme prešli vyše 500 kilometrov, čo je porovnateľná vzdialenosť s dĺžkou Slovenska. Veľkomestu Los Angeles sa vyhýbame, mám rešpekt hlavne pred premávkou, ktorá je považovaná ako najhoršia v USA. Keď prechádzame horský pás pred oceánom, ručička teplomera rapídne klesá z 40°C na 18°C v priebehu asi jednej hodiny. Horský masív pri pobreží pacifiku zadržuje vlhkosť pred vniknutím do vnútrozemia, objavuje sa oblačnosť a to už vo výške niekoľko sto metrov nad hladinou mora, je chladno a veterno. Myšlienka o osviežujúcom kúpaní sa v pacifiku sa stráca vo vetre. Totiž začiatkom septembra tu nie je neobyčajné, že je počasie veľmi jesenné a k letnému sa to vráti v októbri. Prichádzame do mesta Santa Barbara, kde sa začína výlet po trase ďaľšej významnej cesty, ktorá sa nazýva "Route 1".
(santa barbara)
Mesto má asi 80.000 obyvateľov, je to krásne plážové mesto, ktoré má svoje čaro, pekné mólo a veľmi príjemné centrum, vhodné na prechádzku. Na pláži bolo vidieť mnoho pouličných umelcov a závan marihuany na každom kroku. V meste sme strávili dlhšiu chvíľu, ochutnali sme štýlovú reštauráciu na móle s morskými špecialitami.
Keď opúšťame mesto, smerujeme na sever po ceste Route 1. Je to cesta, ktorá vedie po veľkej časti pobrežia Kalifornie a je známa tým, že sa považuje za jednu z najkrajších pobrežných ciest v Amerike, ale aj na celom svete.
(route 1, Big Sur)
Ako cieľ je vytýčené San Francisco, ale aby sme sa tam dostali, ešte musíme zdolať asi 650 kilometrov "jednotky". Ako jedno z oddychových miest poslúžil San Simeon. Je to malá usadlosť s pár motelmi a reštauráciami. Lokalita je známa vďaka dvom veciam. Tá prvá a hlavná je hrad Hearst Castle, ktorý sa týči nad usadlosťou.Ten bol postavený medzi rokmi 1919 až 1947 a bol vlastnený novinárskym magnátom Williamom Randolphom Hearstom. Je to megalomanské sídlo, ktoré v čase svojho najväčšieho rozkvetu hostilo prezdentské návštevy a vlastnilo Zoologickú a botanickú záhradu a luxusné bazény. Teraz slúži na turistické účely. Druhý dôvod, vďaka ktorému je San Simeon známy je, že tu majú uškatce slonie prírodné útočisko a človek ich tu môže zhliadnuť ako sa kúpu v mori, alebo ležia na pláži. Ďaľšie zaujímavé veci, ktoré možno zhliadnuť smerom do San Francisca sú napríklad letovisko Carmel, mesto Monterrey, kde je akvárium, plážové mesto Santa Cruz, alebo záliv Half Moon Bay.
(pláž Santa Cruz)
Premávka na route 1 sa zhusťuje a je to znak toho, že sa blížime k metrolope San Francisco. Ubytovanie hľadáme na ulici Lombard Street, ktorá je relatívne blízko k centru a hlavne k štvrti Fisherman's Wharf. San Francisco je určite mesto, na ktoré si treba vybrať minimálne 2 dni a aj to len na základné veci, ktoré treba určite vidieť. Začali sme v prístave, ktorý som vyššie spomenul - Fisherman's Wharf. Treba sa prejsť po Pier 39, kde je mnoho obchodíkov a reštaurácií. Je odtiaľ výhľad na Golden Gate a väzenie Alcatraz. Taktiež je to východiskové miesto, odkial tam ísť ľoďou. Taktiež treba ísť pozrieť do centra, konkrétne do umeleckej štvrti Yerba Buena. Parkovanie môže byť problém, je dobré využiť hromadnú dopravu. Nazreli sme do štvrti, ktorá nesie názov Castro - je to najväčšia homosexuálna štvrť na svete (myslím). Stojí za to pozrieť výborný film "Milk", ktorý sa odohráva práve v tejto štvrti. Pekný výhľad na mesto je z veže, ktorá sa volá Coit tower. Taktiež treba vidieť a hlavne ísť autom po najkľukatejšej ceste, ktorá je na Lombard Street a o dva bloky ďalej je zas najstrmšia cesta. Za pohľad stojí ruská štvrť, ktorá sa pýši honosnými domami a samozrejme treba navštíviť aj Golden Gate bridge - jeden z najväčších mostov na svete a jedno z najznámejších poznávacích znamení mesta.
(San Francisco Bay z Lombard street - najkľukatejšej cesty)
(Výhľad z Coit tower na Golden Gate bridge)
(štvrť Castro)
(Pier 39 - prístav)
(Golden Gate bridge v oblakoch)
Okolie mesta, takzvané "Bay Area" - územie zálivu, je tiež zaujímavé. Kto je fanúšikom informačných technológií, určite by mal vidieť Silicon Valley, kde majú firmy ako Google, Apple alebo Linux svoje základne. Okolie je preplnené študentskými mestami ako Stanford, alebo Berkeley, ktoré patria medzi svetovú špičku v oblasti vysokoškolského vzdelávania a výskumu a hustota majiteľov Nobelovej ceny je v tejto lokalite veľmi silná.
Po viacdňovom vyčerpávajúcom sightseeingu San Francisca ideme naspäť do mesta Fresno a odtiaľ do Yosemitského národného parku. Tretí najväčší národný park v USA v sebe ukrýva vysoké kopce, mohutné vodopády a majestátne siluety skalných monumentov El Capitan a Half Dome. Priemerné teploty v septembri sú cez deň 34°C a v noci 15°C. Keď sme vstúpili do údolia Yosemitov, prvé čo vyrazilo dych bol El Capitan - je to sklaná stena vysoká až približne 900 metrov. Vrchol sa týči do nadmorskej výšky 2300 metrov. Pár kilometrov za ním je Half Dome, skalný monolit, ktorý je vysoký asi 2690 metrov.
(údolie Yosemite National Park - El Capitan vľavo a vzadu Half Dome)
V národnom parku sa nachádza aj najvyšší vodopád v severnej amerike. Skladá sa zo systému troch vodopádov a tvorí prevýšenie 739 výškových metrov. Bohužiaľ, v čase našej návštevy je takmer úplne vyschnutý - od Júla do Októbra až novembra tu neprší a väčšina vodných plôch vysychá, preto asi najvhodnejší čas na návštevu parku je na jar, keď sa topí horský sneh, ktorý poskytuje vlahu pre celý park.
(údolie Yosemite natl. park)
Krásna a nenáročná prechádzka vedie k Mirror Lake - ale nechoďte tam v období sucha ako my, lebo spomenuté Mirror Lake nenájdete.
(riečka v údolí parku)
(lesná zver nie je vôbec plachá, ako sme zvyknutí)
V Yosemitoch je ešte jedna pozoruhodná lokalita. Je to časť, ktorá sa volá Mariposa Grove. Tu sa nachádzajú najväčšie a takmer najstaršie žijúce organizmy na zemi - Sekvoje (staršie sú už len v Južnej Amerike). Najstaršia v tomto parku je "Grizzly Giant", ktorá je stará asi 2700 rokov. Najväčšia sekvoja je v susednom národnom parku a volá sa Generál Sherman. Pred návštevou parku je dobré pozrieť mapu požiarov, ktorá by vedela celý výlet prekaziť. ( http://www.fire.ca.gov/index_incidents.php )
(obrovské sekvoje v Mariposa Grove)
Večer opúšťame národný park a mierime do Fresna, kde prespíme a letecky sa vraciame domov.
(posledný pohľad za výletom - západ slnka nad Yosemitmi)
Po 4000 prejdených kilometroch, desiatkach nezabudnuteľných zážitkov prichádzame na Slovensko, do reality...
Moňo tento mini-cesto-blog niekomu pomôže kam ísť a čo vidieť ak bdue plánovať podobný výlet.
(ak niekoho zaujali niektoré fotky, budem rád, ak si pozrie moju stránku s inými fotkami - http://absolut2.yw.sk/ )
Tu sú moje "minicestovateľské" blogy :
