pokračovanie z tohto blogu
Ďalší ostrov na rade bol Tortola. Patrí medzi skupinu Britských Panenských ostrovov. Hovorí sa o ňom, že to je slnečný ostrov. Ale ráno nás privítal dážď a kompletne zatiahnutá obloha. V informačných letákoch o ostrove sme našli pálenicu rumu, ktorá slúži aj ako múzeum a dá sa tam aj nejaký rum kúpiť. Tak sme si povedali, že aj keď bude pršať, v múzeu bude fajn. Pálenica bola na druhej strane ostrova, bolo treba prejsť cez hory. Našťastie, druhá strana ostrova bola slnečná. Po stopách pálenice sme išli kúsok do pralesa až sme ju objavili. Trochu prekvapilo, ako vyzerala.
("Calwood rum distillery")
Tento starý kamenný dom slúži ako lokálna pálenica. Múzeum pozostávalo z jednej malej, tmavej, pavučinami opradenej a zatuchnutej miestnosti, kde boli všade dubové sudy, v ktorých musí byť rum minimálne 10 rokov a až potom sa môže nalievať. Vo veľkých sklenených džbánoch bolo zas Bacardi.
Samozrejme sme nepohrdli ochutnávkami a začali hneď z ostra. Prvý na rade bol tmavý rum, ktorý mal 80%. Napriek tomu bol na chuť vynikajúci, po vypití sa mi zježili všetky chlpy a v hrdle zanechal vypálené ako dobrá bošácka slivka. Dochuť bola tiež vynikajúca, vôbec ma nestriaslo. Chuť bola iná, ako na akú som zvyknutý z našich domácich rumov do koláčov. Pripomínalo mi to trochu Cognac. Taký korenistý. Ceny boli veľmi ľudové, tak sme si obaja zobrali po fľaške na loď.
Budova tam stojí ak si dobre pamätám až 300 rokov a slúži stále tomu istému účelu. Tento rum sa nedá kúpiť na inom mieste, nevyvážajú ho ani po ostrove. Kto chce, musí si ho kúpiť priamo na mieste.
Kúsok od pálenice bola pláž. Už bola trochu viac turistická, no stále nie preplnená.
(Sugar Cane bay)
Ostrov Tortola patrí stále Britom. Povedal by som, že to je presne opačný prípad ako ostrov Antigua. Na Tortole neexistuje takmer žiadna kriminalita, ostrov je čistý a platí tam, že kto nerobí, nič nemá. Týmpádom tam robia všetci. Tiež tam nemajú žiadne továrne a ich život je závislý čisto na turizme. Tak takmer každý na ostrove je zamestnaný v hoteli, ako taxikár, alebo čo i len ako čistič pláže. Cesty síce úzke a strmé, ale udržiavané a hladké.
(hlavné mesto ostrova Tortola, Road Town)
Po odchode z ostrova Tortola smeruje loď na poslednú zastávku, na Bahamy, priamo do och hlavného mesta, do Nassau. Tam som sa tešil najmenej, lebo celý ostrov je jedno veľké mesto. No bol som prekvapený.
Pristáli sme na obed a práve som obedoval na 9. poschodí. Po chvíli mi niečo zatienilo stôl. Bola to ďalšia loď. Ako som neskôr zistil, bola to najväčšia výletná loď na svete, "Allure of the Seas". Pojme 2x viac ľudí ako tá naša. Pohľad na ňu bol kolosálny. Okrem nás a tej najväčšej lode tam boli ďalšie tri výletné lode.
(pláž v Nassau)
Pláže sme v Nassau nechceli skúšať. Sú preplnené a neriskoval by som, aby sme sa okúpali obidvaja a nechali si veci na pláži. Išli sme navštíviť miestnu ZOO, ktorá je známa vystúpeniami plameniakov. Cestou sme sa stratili a ocitli v strede ghetta. Náhodou išla okolo policajná hliadka, ktorá pri nás zastavila. Z ghetta nás usmievaví čierni policajti zobrali a zaviezli nás do ZOO. Boli extrémne milí a nápomocní a vypytovali sa nás odkial sme, ako sa nám páči... Keď sme povedali že sme zo Slovenska, tak sa opýtali či myslíme "former Czechoslovakia" - bývalé Československo. To ma prekvapilo, lebo vo "vyspelom a edukovanom" USA by sa každý druhý pri mape zapotil, keby nás mal nájsť. Alebo aspoň tipnúť kontinent.
ZOO bola veľmi milá a pekná a malá. V nej dávali zvieratám čo najviac slobody. Klietky boli iba pre pumy, alebo iné dravce.
(mini ZOO v Nassau)
Keď sme sa pýtali na autobus zo ZOO do centra, oslovil nás taxikár, či sa nechceme previezť a že sme mu sympatickí a dá nám dobrú cenu. A my naivní sme mu to uverili !
Ale dobre sme spravili, aj keď by som už druhýkrát takú trúfalosť neurobil. Pán nám povedal množstvo infromácií, či už kultúrnych, alebo politických. Škoda že ich bolo toľko veľa, že bolo ťažké si ich všetky zapamätať. Tiež nás previedol tam, kde by nás nezobrali komerční turistickí sprievodcovia - cez najzapadnutejšie uličky bahamského ghetta. Keď sa mám priznať, mal som obavu, kde skončíme. Vysvetľoval, že ľudia v ghette sú dobrí a pomáhajú si, len sa narodili "zle" a skoro nič nemajú. Dozvedeli sme sa aj, že policajti sú tam zároveň požiarnikmi.
Zaviezol nás tam, kde sme chceli, k pevnosti Fincastle, pri ktorej boli schody, ktoré královne Victorii postavili obyvatelia bahám na pamiatku toho, že ich vyslobodila spod otroctva.
(Queens staircase)
Odtiaľ sme išli našťastie v predstihu na loď. Pred prístavom sa totiž zachcelo všetkým dovolenkárom zo všetkých piatich lodí naraz nalodiť. Tipujem že tak 15.000 ľudí chcelo prejsť cez kontrolu naraz.
(naša loď v strede, najväčšia na svete - "Allure of the seas" na kraji vpravo)
Nasledovalo vylodenie a na druhý deň ráno už konečná - Miami.
Výlet to bol veľmi zaujímavý, služby na lodi luxusné a jedlo výborné. No človek, ktorý má rád "robinsonovské" výlety si moc na svoje nepríde. Všetko je príliž plánované, časovo obmedzené a všade je o človeka postarané. Ak by som chcel navštíviť karibik znovu, asi by to už nebolo na výletnej lodi. Vybral by som sa na jeden ostrov, ktorý by som si chcel úplne vychutnať so všetkým. A nie len spraviť "rýchloexkurziu" za pár hodín.
(tobogáň, kino a stred lode)
(jedna zo štyroch jedální, kde sa podávali večere)
(zaparkované na Antigue)
(my na bahamách, Fort Fincastle)
Ak by niekoho zaujímali, tu sú moje "minicestovateľské" blogy :
