Začiatok akcie bolnaplánovaný na ôsmu hodinu večer, no nemálo nedočkavcov čakalo pred halou užo šiestej večer. Z davu bolo poznať, že sa jedná hlavneo fanúšikov priemerného veku 30 až 50 rokov, mladých bolo pomenej. Vďakatrpezlivým usporiadateľom naplnenie haly prebehlo bez problémov, fanúšikoviaboli mimoriadne disciplinovaní a všetko veštilo kvalitný kultúrny zážitok.Halu otvorili asi o siedmej večer, vnútri sa staralo o občerstvenieprimerane veľa pultov s obsluhou. Kapacita haly bola limitovaná, zmestiťsa mohlo maximálne 8000 ľudí. Organizátorom sa asi splnili priania, keď sa halaRondo naplnila takmer maximálne.
Bez omeškania sav úlohe hosťa sa predstavil Petr Muk so skupinou. Hľadisko ,spočiatkutiché, sa postupne zapájalo do spevu spolu s Mukom. Pódium sa mi zdaloprimalé na tak veľkú hviezdu ako Alphaville, v pozadí bolo natiahnutéveľké plátno na sľúbenú projekciu a laserovú show. Škoda, že vo výhľade nacelé plátno zavadzala konštrukcia spomínaného pódia a rozdeľovala ho natri časti. Ale aj napriek tomu bola svetelná show zaujímavá a efektná.
Petr Muk prebraldivákov až pred koncom svojho vystúpenia pesničkami ´Zrcadlo´, ´Stín Katedrál´a nezabudnuteľnou ´Bonsoir mademoiselle Paris´, ktorou konečne prinútil spievať asi každého v hale. Pokrátkom potlesku sa lúči s divákmi, ktorí už prešlapujú nedočkavosťouna hlavný bod programu.
Je asi 21:40 keďPetr Muk opúšťa pódium a začiatok Alphaville je naplánovaný na 22:00.Prebudili sa aj diváci, ktorí ticho sedeli vzadu a po bokoch tribún, halousa ozýva hlučné volanie slávnej berlínskej skupiny, ktorá mala svoj vrcholv osemdesiatych rokoch. Nadšenie ale po dlhom čase ticha na pódiu upadá.Takmer každý netrpezlivo kontroluje čas, hodinky ukazujú 22:00 a nadšenévolanie skupiny strieda nespokojné pískanie. Asi po vyše polhodine čakania sasvetlá zhasínajú, na pódium prichádza očakávaný Alphaville.
Dalo sa spozorovať vyšší vekčlenov skupiny okrem mladého bubeníka. Ale nič to nemení na fakte, že sa napódiu elegantne a rýchlo títo postarší páni pohybujú. Publikum saspočiatku nechytá pesničiek, no, na tvári frontmana Mariana Golda je poznaťnadšenie. Asi v polovici vystúpenia oznamuje fanúšikom, že toto by malipoznať; a začína pesnička ´Big in Japan´, stretáva sa s oživenímpublika a veľkým potleskom. Od tejto chvíľe to je celé živšie, akoby bolotreba jasné nakopnutie divákov. Začínajú sa vlniť aj zadnejšie rady,z ničoho nič zaznievajú úvodné tóny hitu ´Forever Young´ , ľudia vyťahujúzapalovače, užívajú si očakávanú atmosféru. V pozadí hudobného vystúpeniapekná projekcia na plátno, všetko dokonalé.
Po skončenípesničky sa skupina predstaví, lúči, no Brno, kde bolo poznať relatívne veľkúslovenskú základňu divákov, si vypýtalo prídavky. Dobrá atmosféra panovala aždo konca, ľudia sa nakoniec poďakovali skupine ováciami aké na skupinu ichrozmerov patria. Skupina aj napriek svojmu veku dokázala dať najavo, že ichčasy slávy ešte neskončili.
