O pár dní mi prišla na adresu čipová karta. S ňou som si odomkol bicykel a jazdil som si s ním. Mal som ho už pár dní (viac ako týždeň). Jedno ráno mi zazvonil telefón. Volali mi z tej spoločnosti a pýtali sa ma, či mám stále ten bicykel a či mi nebol ukradnutý. Tak som povedal, že ho mám vedľa seba a napokon som sa dozvedel, že ho môžem mať maximálne 24 hodín, potom ho musím vrátiť a mal by som si online skontrolovať účet. Zistil som, že za porušenie toho pravidla sa platí 70 dolárov denne (za 100 som si mohol kúpiť bicykel lacný v obchode). Tak som išiel ten bicykel rýchlo vrátiť do dokov.
Dostal som strach, že nebudem mať ani na chleba keď im to budem musieť zaplatiť. Zmohol som sa na úbohý mail, kde som popisoval, aký som hlupák ako som to nečítal poriadne a potom som im popísal situáciu a poprosil, či by nešlo poplatok znížiť. Odpísali mi, že to čo som videl online už bolo znížené a že oni to už viac nevedia znížiť. Ale že pošlú moju žiadosť vyššie. A aj poslali a odpísali mi, že udelujú výnimku a budem povinný uhradiť len členský poplatok, ktorý bol v hodnote 20 dolárov.
Keby mám z pohľadu managementu o sebe ja sám rozhodnúť, z vysoka sa na seba vykašlem. Blbec, ktorý poriadne nečíta a potom plače, že musí platiť veľa. No oni sa zachovali inak.
