Chodím do školy v Brne, som z okolia Piešťan,tak na cestu do mesta, kde mám školu, často využívam autobus, ktorý je alenepohodlný, hlavne, keď ide veľmi rýchlo cez kopanice a rôzne zákruty. Zozákona majú študenti, podobne ako dôchodci, právo na zľavnené cestovné popredložení konkrétneho z mnohých preukazov na zľavy. V autobusovej dopravenevidím problém. V rôznych autobusových spoločnostiach sa stačí preukázať ISICpreukazom, ktorý má snáď každý vysokoškolák a ktorý je platný takmer všade aj vzahraničí. Keď chcem ísť ale vlakom, situácia je pre mňa, ako zahraničnéhoštudenta úplne iná.
INTERNATIONAL Student Identification Card, vskratke ISIC našim železniciam nič nehovorí, ak nie je vydaný slovenskouškolou. Takže, slovo „medzinárodný“ tu stráca význam. Informovanosť jesamozrejme veľmi chabá, väčšinou sa to dozvedá zahraničný študent priamo odrevízora, ale už aj s pokutou, prípadne s doplatkom a príplatkom za platenie vovlaku. Existuje program Junior rail plus (do 26 rokov); (s názvom si niesomistý), ktorý ale stojí niečo nad 16 EUR a platí iba rok, čo je preobčasného využívateľa cenovo nevýhodné. Tak existuje ešte jeden druh uplatneniazľavy, ktorý som v priebehu minulého roka využil, stálo ma to 20 Sk, bolopotrebné vypísať jednoduché tlačivo, predložiť doklad o návšteve školy a fotku.
Všetko som priniesol, ochotná pani mi tominulý rok vybavila na počkanie a hneď som mal polovičné zľavy. Fotku som maltrochu väčšiu, tak mi ju nožnicami urezala na potrebný rozmer a bolo vybavené. Kartu som ale niekde zabudol / stratil / bolami odcudzená, neviem ako sa to stalo, proste jedného dňa keď som ju potreboval,už nebola v mojej peňaženke medzi hŕbou iných dokladov ako čipová karta na SAD(pri kratších cestách), ISIC, univerzitný SIC, zľavová karta SAD (pri dlhšíchcestách), električenka...
Tak som sa dnes rozhodol, že si ju dám vybaviťešte raz. Potvrdil som si tlačivo o návšteve školy, zohnal fotku a chystal som savybaviť si tú fialovú kartičku na zľavu v Piešťanoch, odkiaľ som sa chystal cezBratislavu do Brna v domnienke, že konečne za polovičný aspoň do Kútov. Kým somblonďatej nevrúcne sa tváriacej fúrii v stredných rokoch vysvetlil čo vlastnechcem, dala mi tlačivo, ktoré má byť potvrdené školou a mnou vypísané. Potom junapadlo, že veď mám ISIC, načo mi treba ďalšiu kartičku. To som jej vysvetlil,že ja mám český ISIC, ktorý na slovenských železniciach nemá platnosť. To aninevedela! Povedal som jej, že ja už potvrdenie o návšteve školy mám a ženetreba potvrdzovať ďalší papier. To som jej chvíľu vysvetľoval, uistiť sa išlaza kolegyňou, ktorá jej povedala, že samozrejme, že stačí to tlačivo od mojejškoly, ktoré som jej ukázal. Už som bol bližšie k môjmu polovičnému lístku.Potom sa ma spýtala, že ako som doteraz cestoval, keď už som v polovicisemestra. Pomyslel som si, načo jej to treba, odvetil som jej, že aj autobusyexistujú. Bola ticho. Ďalšie, čo z nej vyšlo, že mám fotku v zlom formáte, žetá moja je nepoužiteľná. Tak som sa jej spýtal, či by ju nemohla upraviťnožnicami, keďže som si spomenul na šikovné praktiky jej kolegyne spred roka,ale odpoveď bola jasná, povedala nie. Keď som jej povedal, ako mi pani pred ňouvybavila tú kartu, povedala k tomu: „s tým, že Vám to vybavím na počkanie samôžete rozlúčiť, my na to máme tri dni.“ Chladno povedala ešte raz, čo všetkotreba a vec bola pre ňu uzavretá. Pre mňa síce ešte nie, tak som jej povedal,že či je možné dať mi nejaké potvrdenie pre revízora o tom, že som študent amám nárok na zľavu, veď by to snáď pochopil, nárok je jasný, chýba len obyčajnýdokument. Dostal som odpoveď, že nič také ona nevydá, ani nič podobné nepozná.Tak sa jej pýtam, či je ozaj veľký problém urezať fotku, vypísať v priebehu párminút kartičku, ktorú má niekde v jej dosahu, prilepiť fotku a odložiť užtakmer nepotrebné papiere o návšteve školy. Povedala, že je to problém aneurobí to. Tak som si nahnevaný iným tónom vypýtal lístok do Brna, ktorý stojí12,80 EUR a vystavila mi ho provokačne s úsmevom. Mimochodom, za 12 EUR idem17teho lietadlom do talianskeho Milána a naspäť.
Toto píšem vo vlaku do Bratislavy, vLeopoldove bola porucha na trati, teraz je otázne, či stihnem prípoj do Brna.To ale nie je nikoho chyba, iba zhoda náhod. Teraz sa pýtam, prečo takáneochota zo strany nepriateľskej zakomplexovanej zamestnankyne za pokladňou vPiešťanoch, pritom žiadna námaha? Prečo sa to dalo spraviť za 5 minút, teraz nato treba dva dni? Ako si to má vybaviť zahraničný študent, ktorý chce Slovenskonapríklad len precestovať? Má ísť sem o 3 dni skôr len pre zľavu aby ju mal?Myslím, že našu krajinu skôr obíde a tak prídeme o ďalšieho zákazníka. Lenže onto vedieť nebude, on sem príde s ISICom v domnienke, že je „International“ azaplatí pokutu a oprávnene bude tvrdiť o Slovensku to, čo si tak trochu ajzaslúži.
Vidím tabuľu Bratislava, vypínam notebook,utekám na prípoj...
