Priblížim...5 poschodí, 3 prísne kolejbáby, jedna pohodová; na druhom poschodí býva Frenky a Rudo ( Maťo ) a ešte Gabča a Janka, potom na piatom poschodí sú vedla 2 izby a jedna naproti. Zloženie tých dvoch je Rado a Peco a druhá Jano a Miro. Oproti je izba, kde bývam ja a Kubo. Na druhej strane ešte býva Tomáš a Adam. Ďaľší člen Vinco býva asi o 5km ďalej na Skácelovej. Obklopuje nás prevaha medikov, ktorí sú mrzutí a učia sa od prvého do posledného dňa. To je z opisu všetko.
Prišiel čas lúčenia sa. Ja, Adam, Frenky a Kubo sme podľahli náročnosti a nezaujímavosi fakulty. No nevadí, skúšame to inde. Sme na izbe posledný krát, musíme ju upratať, aby sme ju mohli odovzdať. Problém sa naskytuje, keď sa pozeráme do skrine (jedinej v izbe). Je plná fliaš od piva, tvrdého alkoholu a plastových od sudového vína z pivnice blízko intráku.
Rozmýšlame, ako to všetko odniesť, vidíme v pivových flašiach zisk. Niekoho napadlo, nech ideme do Delvity, ktorá je asi 400 metrov od intráku požičať nákupný vozík. Alebo radšej tri. Prišli sme tam,poprosili ich o láskavosť, povolili nám to... Tak ideme s košíkmi ako bezďáci po ulici a ideme do výťahu okolo nechápavej kolejbáby. Začíname nakladať flaše.
Väčšie množstvo fliaš pozorujeme len v našej a Janovej izbe. Jano je iný "pič", vypil toho riadne veľa. Hm, je zo Žiliny.
Fľaše pribúdajú, začíname sa báť, či budú stačiť 3 nákupné vozíky.
Niektoré majú skoro rok. :)
Po tomto úkaze sme začali systematicky ukladať.
A toto je to systematické ukladanie.
2 vozíky plné, fliaš je ešte veľmi veľa.
3 vozíky plné, napĺňame ešte igelitky a veľký batoh.
A výťahom schádzame pred zraky nechápavej kolejbáby, ktorá sa nezmohlana veľa slov, iba že jej budeme chýbať, lebo konečne sa v práci aj bavía inak že je tam ticho. Áno, toto je tá pohodová kolejbába.
A poďme do výťahu...
Pohľad z piateho poschodia...
A tu sme.. tlupa... čaká nás cesta do Delvity a pohľady ľudí z balkónov a okien na sídlisku, cez ktoré pôjdeme.
Zľava: Miro (Stuhlo), Jano, Frenky, Kubo, Míla a Ja. Za foťákom Tomáš.
Keď sme prišli do Delvity, čas v nej sa zastavil, ženy za pokladňami prestali blokovať, platiacim ľudom to nevadilo, pozerali sa na nás tiež. Prišli sme k okienku, kde sa odovzdávajú fľaše. Zazvonili sme 3x. Veď 3 vozíky. Prišiel mladý chlapík a pýta sa, koľko toho máme. Hovoríme, že trošku viac. Hovorí kolegyni vzadu:
"Přines jednu přepravku" . pozrie sa na náklad, vyšpúli oči, zakričí na ňu ešte raz : "Nebo-li radši dvanáct" .
Začneme vykladať, počítame. Napočítali sme 248, tie dve do okrúhleho počtu neprežili cestu a vypadli niekde na sídlisku. Dáva nám bločik, kde je 248 x 3 koruny = 744 czk, ktoré sme hneď z radosťou oplieskali na nákup na večer.
No a večer, proste taká klasika. Kofola, Sprite, víno červené a biele, pivo, melón s vodkou, šalvia... Fotky povedia viac.
( to je ten Vinco (Viktor), ktorý sa učil na skúšku, ktorú mal na druhý deň a spravil ju. )
A na záver pikoška. Ja by som s čistým svedomím vyhlásil súťaž o fotku, kde je najbordelnejšia izba a pridal by som túto fotku :
Býval tu Jano a Miro. Ak si chcel ľahnúť na posteľ, uplatňovala sa tu metóda posúvania vecí z jednej hromady na inú hromadu. O praktikách, ktoré sa tu vykonávali keď prišiel do izby pod vplyvom jeden alebo druhý, nebudem ani hovoriť. :)
Článok korešponduje s článkom pred ním o "párky párty" osobami a lokalitou.
