Oči dieťaťa. Zrkadliace tú najčistejšiu krásu, ktorú v očiach dospelých už len ťažko uvidíš. Ako dospievame, vytvárame si masky. Obranné, veď kto by sa po toľkých sklamaniach mohol čudovať? Ale v JEHO pohľade nie. Ešte nie.
Jakubko má dnes jeden rok. Prišiel do nášho života vo chvíli, keď som to najviac potreboval. A dokonale ho rozžiaril. Dával si chalan načas, to Vám poviem. Zrejme počul, že na dobré sa čaká. Múdry chlapec. Asi po mamke. Alebo len sa mu nechcelo opustiť mamkine teplo a bezpečie, keď počul môj plač po voľbách, to sa ho potom opýtam, isto si bude pamätať. No ale aby som nezdržoval, narodil sa. Čakajúc pred pôrodnou sálou, s neuveriteľným strachom ako to dopadne, mi nebolo všetko jedno. A potom teta sestrička v kolíske priviezla niečo malinké, ružové, plačúce a povedzme si pravdu, strašne škaredé. Ale v ten moment som uveril v lásku na prvý pohľad. Jasné, milujem svoju manželku, milujem moju rodinu, milujem svoje psy, vegetariánsku stravu a Real Madrid, ale toto bolo iné. V tej chvíli som pochopil, ako mi moja mamka vravela, keď som niečo vyviedol (a že toho bolo), a ona sa trošku ukľudnila, že ma bude stále ľúbiť, ako len rodič vie. Keď sa malý chlapík trochu aklimatizoval na podmienky tu vonku, opadla aj moja obava z jeho vzhľadu, pretože bol prenádherný. Viete, čo bola sranda? Nechodili sme na prípravu, malé dieťa som nikdy nedržal v rukách, ale keď mi ho prvý krát podali, nebolo nič prirodzenejšie. Držal som ho, pozeral do tých nádherných modrých očí a už nikdy ho nechcel pustiť. Magický deň. Naozaj ten najkrajší v mojom živote.
Prišlo prvé prebaľovanie, kúpanie, kŕmenie, prvé chytenie predmetu, pretočenie sa na bruško, prvé nesmelé snahy o zdvýhanie hlavičky, lozenie, prvý zúbok a potom ďalšie, strach z reakcie na očkovanie, ten pocit, keď vrchol Tvojho dňa bola radosť ak sa mu po 3och dňoch konečne podarilo vyprázdniť, prvý krok. Aký nádherný rok, aj napriek iným ťažkostiam a prekážkam, ktoré nám život pripravil. Preňho a vďaka nemu mám silu sa postaviť a kráčať. Nie. Utekať. Keď vstanem ráno a on sa namňa usmeje, keď prídem vyčerpaný po 12tke v práci a on uteká ku mne a ma objíme. Tak vyzerá šťastie.
Byť rodičom je nádherné!
