Sledovala som reakcie zúčastnených... odvracajúce pohľady, opovrhujúce, nechápavo krútiace hlavou... odpor aj súcit zároveň...
„Zapáchajúci objekt“ sa rozpačito obzrel za seba... asi dvojmetrový odstup slečny s veľavravným výrazom v tvári mu ešte viac stiahol plecia a zvesil hlavu... Zamyslela som sa... Blíži sa zima a koncentrácia týchto ľudí sa v meste zvyšuje. Samozrejme, tu majú relatívne lepšie podmienky na prežitie. Odkiaľ sa ich toľko nabralo...? Sedia na zemi, kľačia s klobúkom, natŕčenou dlaňou...
Akú šancu má takýto človek, ktorý sa z akýchkoľvek dôvodov dostal na ulicu, padol na kolená a možno aj vyváľal v blate, opäť postaviť, zaradiť, dôstojne žiť...
Bez domova, bez práce, bez rodiny, bez... iba s holým životom, pod holým nebom. Predstavme si, že sedíme na stoličke, ktorej štyri nohy znamenajú štyri piliere, na ktorých sedíme. Prvý je rodina, druhý práca, tretí priatelia a štvrtý záľuby, koníčky, ktorým sa venujeme. Ak postupne odoberáme jednotlivé nohy- piliere, začína človek balansovať... čím menej nôh, tým väčší problém v stabilite a väčšia námaha udržať sa... až človek padá... Keď tento stav trvá dlhšie, človek je na zemi a niet nikoho, kto by pomohol, upadá do apatie a sám už nemá dostatok síl , ani prostriedkov na to, aby sa z tohto stavu dostal sám. Väčšinou si ľudia o bezdomovcoch myslia, že dotyčný zlyhal, alebo mu tento spôsob života vyhovuje. Myslím, že žiadny bezdomovec si túto situáciu nevybral, iba sa s ňou postupne stotožnil. Uvedomujeme si, že takmer každý z nás je potenciálnym bezdomovcom? Iste, sú rizikové skupiny, ktoré sú ohrozené najviac. Čo všetko môže byť spúšťačom tohto javu? Každý z nás sa rodí do určitého prostredia, ktoré ho ovplyvňuje a dáva mu štartovacie základy do života. Keď sa napríklad dieťa ocitne v detskom domove, môže tam zotrvať iba do osemnásteho, s výnimkou do devätnásteho, roku života. A čo ďalej... Akú šancu má takýto mladý človek, aj keď je šikovný?
Ako riešiť tento závažný problém? Vysťahujeme bezdomovcov niekde za mesto, aby sme ich nemali na očiach...? Stavaním papierových lodí problémy nevyriešime.
S určitým riešením prišlo napríklad OZ Proti prúdu, vydavateľ časopisu NOTA BENE, ktorý vychádza od roku 2001 a jeho úlohou je kampaň na pomoc ľuďom bez domova. Je veľmi dôležité, aby člověk nezostal bez kontaktu a komunikácie s okolím a tiež je veľmi dôležité, aby nestratil pracovné návyky. Dôležitosť práce si naši predkovia uvedomovali už v stredoveku, kedy vznikli mnohé zákony a formy na zabezpečenie povinnej práce pre všetkých ľudí schopných pracovať. Nakoniec o tom hovoria aj mnohé citáty… „Práca vylieči ťažkosti lepšie ako whisky.“ Alebo „Práca od človeka zaháňa troch veľkých nepriateľov: nudu, neresť a núdzu.“
Myslím, že kdekoľvek sa pozrieme, práca by sa našla… Tu však musí pomôcť štát a ostatné kompetentné inštitúcie.
A ako môžeme pomôcť týmto ľuďom my? Jeden môj príbuzný nechal cez zimu bývať bezdomovca v jeho chate. Sústavne ho vykrádali a odkedy tam ubytoval tohto človeka, sa to nestalo. Stará sa o všetko a na zimu mu aj nachystá drevo, pokosí, prípadne odhrabe sneh…
Pomôcť sa dá aj darovaním nepoužívaných vecí ako staré deky, teplé šatstvo, či spacie vaky. Dôležitá je aj prevencia a informovanosť ľudí, aby mohli včas riešiť svoju situáciu, nie až v momente, keď sa ocitnú na ulici...
