Mapa sa začína nelogicky od východu: Belianske Tatry sú na prednej strane, Západné Tatry na zadnej. Asi taká Čevelovsko-Ivánkovská logika, keď už sú tými riaditeľmi či artdajrektormi. Prepáčte, exkolegovia, viem, že ste obaja úspešne zmaturovali.
Takže: keď idem Velickou dolinou do Veľkej Studenej doliny, musím sa (podľa mapy) dvakrát vyštverať nielen na Poľský hrebeň, ale aj do sedla Prielom. Alebo poznať terén. Vy iste poviete, že treba sa vedieť orientovať v mapách a pôjdete na pivo.
Keby som ja navrhoval mapu Tatier, tak by som sa radšej uskromnil s tým zmenšeným A2 formátom (asi je to nejaký B-formát, ale nemám pravítko, aby som si to premeral). Lícnu stranu by som venoval nejakým návodom na trasy.
Aby som vedel, že Mlynickou dolinou pôjdem k vodopádu Skok. A že pod Skokom je milé Pliesko pod Skokom. A ak keď mi neslúžia nohy a odvaha prejsť po okruhliakoch istených reťazami k Plesu nad Skokom, tak sa budem kochať aspoň vodopádom a plieskom, ktoré aj tak na mape SME nenájdete (k nemu prejde aj malé decko). A že keď budem Mlynickou dolinou pokračovať až k úpätiu Štrbského štítu, budem prechádzať okolo Volích pliesoch, Kozích plesách, len to Vyšné bude dosť vzdialené, vedľa krásneho Capieho plesa, po ktorého pravej strane sa vypína Štrbský štít. Nad Capím plesom je Okrúhle pleso. To budem vidieť až pokým sa neprehupnem Bystrou lávkou do Furkotskej doliny a pokým neuvidím Wahlenbergove plesá a Soliskové pliesko. A akú panorámu štítov uvidím: Ostrú, Furkotský štít, Hrubý vrch... A napísať aj to, že Furkotské sedlo vo výške 2277 m n. m. je „čoby dohodíš kameňom“, ale neprejdem cez neho, hoci vidím stužku chodníka. Prechod do Nefcerky k Terianskym plesám je zakázaný. A označenie náročnosti trasy. A časový rozpis.
Čo mi táto rozstrihnutá mapa povie o Batizovskej doline? Okrem toho, že je to žltá stužka z Vyšných Hágov k Tatranskej magistrále? Prezradí, či zo žlto značeného chodníka uvidím Batizovský vodopád? (Áno, uvidím.) Na mape je potočik Malý šum. Križuje ho chodník? Je niečo z potôčika vidieť? (Križuje. Ale stráca sa hneď v kosodrevine a len na chodníku sa rozlievajúca voda potôčika prezrádza, že cez neho prechádzate.) A čo povie o túre, začínajúcej vo Vyšných Hágoch a končiacej... veď to: od Batizovského plesa možno ísť smerom k Velickému plesu alebo k Popradskému. Opisy trás sú iste viac na knihu, ale ubezpečujem vás, že štyri trasy by som na lícnej strane mapy dokázal perfektne textovo aj graficky spracovať (v tom mi ani artdajrektori SME nebudú protirečiť).
Čo som tým chcel povedať? Že SME pristupuje k témam povrchne a nedôsledne. Že ju „prečítam“ za päť minút, a že ani tých päť minút niekedy nie je hodna. A to radšej ani nebudem hovoriť o primitívnosti niektorých autorov, o ich nekorektnosti. Napríklad taký Nicholson, ktorý neúctu a nadradenosť (či čo?) dáva najavo napríklad zosmiešnením prezidentovho mena. Ale to je už zase o niečom úplne inom; o tom sa mi nechce ani písať, ani hovoriť.
Dobrú noc, SME. Ešte že máš aj svoju elektronickú tvár.
