Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)
Zabíja,
zabíja pohľadom a zabíja slovom,
vonia vždy po daždi, chladná jak kovom,
mihne sa vôkol mňa a potom zase,
hmla ju preč zoberie, ukradne v kráse.
Uvidím potichu myšlienku v noci,
že napriek túžbe mám silný pocit,
že napriek istote v márach sa strácam,
a skôr než prekypím, vykrvácam.
Nieje mi súdene, nieje mi dané,
ochutnať ovocie pre bohov samé,
čo iný vychutná, spraví ho štastným,
nájsť na to rým je nemožným.
Nájsť na to odpoveď je zúfalstvo
a dúfať v to, klamstvo, tyranstvo.
Nedotknutá pobozkaná,
odviata je do neznáma,
aby sa zas zjavila a perami
ublížila mi.
Už nevládzem a neviem kde je odpoveď,
Viem že je moja,
no proti mne stoja
jej myšlienky.
