Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
V tichu sveta,
chtiac zabudnutej minulosti,
bez zlosti a bez radosti,
so zachovaným pudom sebazáchovy
a získaným pudom rozumu
rozmýšľam bez myšlienok
a som vznešený vo vôli,
v múdrosti nevedenia
počas chvíľky posedenia,
dosť dlhej na to aby bola krásna,
až koniec a začiatok sa stráca,
a nezvyčajnej,
zaujímavé.
Zaujímavé, ako mi chvíle v myslene
celkom uprene a pritom v honose
prichádzajú na podnose nečakaného ticha.
Nie pýcha, nie zmar, nie hlúposť,
iba nečakaný pokoj a pochod,
nie v čase.
V extáznej kráse a opojnej hudbe,
snáď podlieham sudbe.
No nepodstatné v podstate je všetko
a pritom je všetko tak dôležité.
Dosť už a poddajme sa ďalej
nákazlivému pokoju, kľudu a súdu ľudu.
Veď čo je dôležité?
Azda nie my?
Akú podstatu by mal svet,
keby nemohol byť v našej mysli?
