Dážď

Dážď

Padá dážď,

ruku mi dáš.

Kvapky,

padajú na tvár

voda je predsa vzácny dar.

Slzy nebies

hľadia Ti tvár,

vlhkou rukou.

Mraky sa divia

rosu zo seba mrvia.

Zatváraš okná,

vidíš to zo sna.

Nebeský plač,

si vychutnajme až do dna.

Padá dážď,

zíde sa pršiplášť.

Otváraš dvere,

no obloha vraví

zle je.

Blesky už dunia,

hromy už svietia,

akosi na opak si to delia.

Je veľa hodín,

no ja tu sedím

do okien hľadím

nebeské slzy

očami

marím.