kráska z kameňa
keď som videl teba,
zbadal som tam odraz lásky,
bol tam záblesk nežného citu
i keď bol z kremeňa,
bol však zahrabaný pod kameňmi plnými bolesti i krutosti,
bol som zmätený,
nevedel som čo spraviť,
potom som ťa vzal do ruky
a topil v tebe temnotu,
láva lásky zo mňa vnikala do tvojich žil,
bola si krásna,
veď aj stále si
SAHARA
slnko mi páli do oči,
prach mi tvár hľadí,
vietor moje telo drsným ohňom zmieta,
to je Sahara.
Sahara v mojej duši sa splieta,
ako vyprahnutá púšť,
ako človek uprostred nej,
som len tieň vo fatamorgáne,
hľadám si oázu na prežitie,
Sahara drsná a skúpa,
ja však ostrov plný života v nej hľadám.
Vedľa v izbe
Čo mam napísať,povedať?
Neviem.
Je to zatmenie celého rácia
V temnote sám................
Niekto je vedľa v izbe,
no diaľka našej spriaznenosti je na stá tisíce svetelných rokov,
blízko a predsa vzdialená.
Mám azda vyslať signál SOS do tej diaľky?
Má to vôbec zmysel?
Dať vedieť, že som sám a v tme ?
Neviem aj keď chcem.
