Písmo:
A-
|
A+
Neverím
neverím vlastným ušiam
prihováram sa mŕtvym dušiam
Tí dávno stuhnutý
ožili
energiou
pod pozemskou ma dobili
život vo mne zrodili
vraveli chlapče
buď rád že si na zemi
nie pod ňou
tam už nik neriekne poď von
hoc fialky majú peknú vôňu
rýchlo odkvitnú
v ústach ostane len chuť zeminy
ktorá sa valí na tvoju drevenú posteľ
ty vtedy najviac túžiš
nadýchnuť sa vzduchu
Zazrieť slnko
jeho jas
buď rád že po chrbte behá mráz
to ešte vieš že si
tak teda ži
