
Paríž
mesto čarovné
stále vznešene hľadí
umelcom nástroje ladí
Seina zvodná
ako vraví klasik náš
pení vodu v toku
nonšalantne
zároveň však zvodne
malebné uličky
kade impresionisti kráčali
v rukách nemali pohár sektu
vtedy múza ešte odetá bola
do zeleného oparu
skoré rána po prebdenej noci
slnečné obrazy predstavili svetu
malebné zámky
krásne parky
ako si to všetko umením dýcha
nie to nie je pýcha
to je čaro jari
ktorá zjavuje sa denne
tak to je Paríž
mesto kde i noc má svetlo denné