Stará láska
Listujem starou poštou a pohľadnicami,
Odrazu jedna ma obzvlášť zaujala.
Bol v nej usušený kvietok,
žltý,
azda sedmokráska,
stáli tam tieto slová:
Stojím a čakám na znamenie.
Asi sa hlúpo usmievam
a istotne vediem rozhovory plné nezmyslov,
ktorými skracujem fakt,
že mi je s tebou dobre.
Trýznim sama seba.
Snažím sa vyzerať
rozumne
a potom večer plačem nad svojou dušou,
ktorú nerada ukazujem.
Vždy si uvedomím,
že mi najviac chýbaš,
keď si so mnou čakám na znamenie,
na telefón,
na úsmev,
no vždy čakám na teba.
Možno sa bojím lásky,
možno sa bojím seba,
myšlienky,
že ti kradnem zo života.
sklamania,
že som iba obyčajným rozčarovaním,
náhodou,
ktorá vymyzne príliš rýchlo,
než aby zanechala stopy.
zraňujem ľudí
a asi najviac ubližujem tým,
na ktorých mi najviac záleží,
no v skutočnosti hľadám cestu,
ako sa k tebe dostať,
ako spoznať tvoje vnútro,
tvoje srdce,
tvoje sny.
Začínam milovať až keď je neskoro.
Vtedy keď si myslím,
že je začiatok je už väčšinou koniec.
Nie je pre mňa jednoduché zaľúbiť sa
a nie je jednoduché ĺúbiť mňa,
ale možno by si to chcel
aspoň skúsiť!
M.K.
Ách ta stará láska!
