ŽSR opäť prekvapili

Cestovala som ráno do BA. Na stanici samé ohreblá pýtajúce si cigaretu a vypiskujúce na moje dlhé nohy. Rýchlo si kupujem aspoň denník SOM a stánok s občerstvením ani nemám odvahu v tomto priestore hľadať. Bohužiaľ, vyhadzujem z kupéčka ľudí bez miestenky a hladná sa usadím. Rýchlo sa pustím do čítania, nech mi čas rýchlejšie plynie. Cobydup sme v Piešťanoch. Buchnú dvere a v tom zbadám pani s vozíčkom ako ponúka teplé nápojde. Vybehnem za ňou s výrazom na tvári "život alebo bagetu"..."Jóooj, slečinka zlatá, len kávičku, alebo čajík. Bagety už nejsu". Pýtam si zelený s medom. Majú. Neverím. Keď vidí, že slintám pri pohľade na horálku, spýta sa: "A hladná ste moja...urobím vám nejakú žemličku...s kuracím rezníkom, či se šunku?". Objednávam si light verziu "se šunku". Pani mi podá čaj a za pár minút mi do kupé donesie čerstvo pripravenú žemličku. Blažene sa usmievam, do čaju pridávam medík a pani nechávam nejaké tie drobné navyše.

Milé.