Rozseknutí mečom

Ja najradšej hľadám v kníhkupectve. Voňavú knihu, ktorú chcem zhltnúť za večer. Po dočítaní jednej mám absťák a rýchlo hľadám v domácej knižnici nejakú náhradu. Niekedy ich čítam aj 6 naraz. No samozrejme, že jednu zavriem, kým otvorím druhú. Ale aj tak sa mi sníva potom, že lietam na mikrovlnke. Normálne sedím na nej bokom, ako dáma na koni, dvierka sú otvorené, špičkami nôh sa podopieram o vnútro a svietiac letím ponad krajinu. Dokonca aj vrčí a je v zástrčke. Neviem, či vôbec také dlhé predlžovačky predávajú, asi nie. Ešte som nevidela, ani v Da-trate, ani v Naji. Ani v akcií. Dokonca sa mi raz snívalo, že som letela na pizzy. Myslím, že to bola pizza Hawai. Bola pohodlne mäkká a vlnila sa ako lietajúci koberec. Mala som na nej aj volant. Neviem čo tam robil, lebo na pizzy nebýva volant. Neviem, prečo sa mi s takou radosťou sníva o lietaní, lebo v skutočnosti sa lietania dosť bojím. Vždy sa snažím odhaliť čo skrýva tvár letušky. Či sa už náhodou netvári, že ideme spadnúť. Špehujem ich aj cez ten škaredý modrý záves, keď nakladajú občerstvenie do vozíkov, či náhodou už nemajú na sebe padáky a neplánujú tajne vyskočiť. Ale keď oni sa vždy tak zaseknuto usmievajú, že na to nemôžem príjsť. Aby som nebola nápadná, sem tam sa pozriem z okna, akože sa nebojím. A keď dlho nevychádzajú do uličiek, idem na toaletu, aby som ich skontrolovala. Samozrejme, že tam sedia a rehocú sa. No aké vtipné, že?!

Sadnem si späť na svoje miesto, primňaučím k frajerovi a o chvíľu pristávame. Som rada, že práve my dvaja, rozseknutí mečom, sme sa našli. Je príjemné nájsť spriaznenú dušu a vedieť čítať myšlienky toho druhého. Tak intenzívne a s rešpektom. Už takmer desať rokov...