Kočík bez dieťaťa, dieťa bez matky

Mala som štyri roky a narodila sa "nám" sestra. Doma zrazu zmizla mamina, vymieňali nám okná v obývačke a ja som sedela na kuchynskej linke a revala. Netušila som, prečo maminu odviezli do nemocnice. Však vravela, že mi dovezú minisestru. Tiež som revala, keď sa vrátila z kaderníctva a na hlave mala desnú trvalú, ktorá vyzerala ako afro parochňa. Mamča vyzerala ako baran a ja som ju nepoznala.
Po týždni strávenom v nemocnici, sme išli po maminu a bábätko. Mamina vždy so smiechom spomína ako som kričala pod oknami: "Mamiiii, a už ti spľaslo brucho"? Strašne ma rozčuľovalo, že mamina musela kvôli sestre pribrať a už nebola taká pekná ako predtým. Starký prišiel na novom žiguliaku a odviezol nás všetkých domov. Celú cestu som sa pozerala do deky. Bola v nech schúlená moja malá sestra. Mamina ju pyšne držala v náručí a usmievala sa. Asi sa tešila, že už má spľasnuté brucho...