U nás taká obyčaj, zalejem zelený čaj

Celý program je potom nezmyselne pomaľovaný a ja sa teším z toho, aký mám úžastný "program na sviatky".
Bola som si kúpiť lístky na stanici, ak sa chcem dostať na sviatky domow. Prvá trieda za 450 Sk, posledné kusy. Všéééécko vypredané. Tak teraz neviem, či tu ešte vôbec žijú nejaký bratislavčania, alebo či všetci idú vianocovať v tatrách. Vo vlaku je celkom fajn, nabijem ntbook na "plné gule" a Kim Ki Duk ma sprevádza až do martina. Mamina mi už trikrát volala, koľko plátov oblátok naplnila a že už sú už naplnené aj všetky krabice od topánok šuhajdami. A že aby som pred cestou domow nejedla. Dobre viem, čo hovorí... ooooch, pichlo ma v pravom boku. Jeden rok bola aj snaha urobiť šalát bez majonézy, ale nakoniec sme to aj tak všetko "zafarbili na bielo".
Stromček nemáme. Načo. Frajer hovorí, že kým sa vrátime aj tak opadá ihličie. A rovno do tých medzier medzi parketami. Paranoja? Asi má pravdu.
Veď sa vrátime až budúci rok.