Ideš von? Nechoď. Štrikuj!

Moc sa mi nechcelo, lebo som si práve kúpila 4 nové klbká vlny a k tomu voňavé drevené ihlice osmičky a komickým spôsobom som sa pokúšala nahodiť prvé očká. Predsa som len naposledy štrikovala pred 12timi rokmi aj to bol nejaky ultra malý sveter na barbinu. Samozrejme od Matelu.
"No tak poďme, však len na jedno!" Tomu čomu som sa chcela vyhnúť, som sa aj tak nevyhla. Smrdela som ako starý alkoholik. Nie od piva, ale od cigaretové dymu, ktorý tam "spolusediaci" veselo produkovali. Smrdeli mi vlasy, mihálnice, nehty, obočie,...
Ráno som mala pocit, že smrdia aj moje nové ihlice a nevinné klbká vlny.
Mýlila som sa.
To stále len smrdel môj nos z vnútornej strany.
Pôjdem von a trochu ho vyvetrám.
A potom budem štrikovať!
..."Haló. Mami? A ten šál mám robiť hladko, alebo aj obratko?"