"Medovníky? A to akože prečo?"

Víkend pred nami. Piatok večer ešte klusám do auparku, kúpiť zopár potrebných vecí - celkom dobrý čas na nakupovanie, veď všetci sa doma chystajú na žúrku. Počkám na frajera, kým sa vráti z Prahy a frčíme do Tomášova. Nezabudnem na nepríčetný pohľad kolegyne, ktorej na otázku, ako idem cez víkend žúrovať, odpovedám pre ňu neočakávanou odpoveďou piecť s kamoškou medovníky. Z jej očí už len čítam: A to akože prečo?

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (3)

Pečenie bolo zábavné. Dokonca som prišla na to, že cesto na medovníky nekysne, ale len tak stojí cez noc v chladničke. No jaká som blondína!
V piatok večer Zu zamiesila a v sobotu sme sa do toho pustili. Rozvaľkať cesto, vykrojiť rôzne tvary z cesta prilepeného na dosku...ešte raz rozvaľkať a vykrojiť znovu. Medzitým zjesť dva balíky špagiet, pikantnú slepačiu, nakŕmiť škaredého kocúra, pekného psíka, umyť desaťkrát riady a nekýchnúť si nad múkou.
Po čase to začína voňať, postavičky sú upečené. Niektoré sú bledé, niektoré tmavšie. Rasizmus. Celý dom vonia pečením. Z cukru a bielka (teraz už machrujem, Zu ma to naučila..) vyrábame polevu. Ozdobíme medovníky šikovnými ťahmi, necháme vychladnúť a pekný deň je za nami.

No jakí sme trápni, že sme neboli na žúrke !