Už pohľad na graf, dokumentujúci vývoj hospodárskeho rastu vybraných krajín EU v predošlom článku http://ladislavvozarik.blog.sme.sk/clanok.asp?cl=286791, jasne ukázal, ktorej krajine používanie prípadne nepoužívanie spoločnej meny mohlo vyslovene pomôcť. Z nasledujúceho grafu (zdroj: Spolkový štatistický úrad), dokumentujúceho bilancie zahraničného obchodu Nemecka v súčte a s niektorými vybranými krajinami, vyplývajú dve zásadné skutočnosti.
Aj ekonomicky najsilnejšia a technologicky najvyspelejšia krajina EU a EZ, právom považovaná za motor oboch únií, pravidelne dosahuje negatívnu obchodnú bilanciu s tými istými krajinami ako celá EU v súčte. Najväčší schodok bilancuje, samozrejme s Čínou (viac ako 20 mld. €).
Na rozdiel od EU, ako celku, však obchodom s inými krajinami dokáže tieto negatívne bilancie nielenže úplne eliminovať. Dosahuje vysokoaktívne bilancie.
V roku 2010 dosiahla EU ako celok (vrátane pozitívnej bilancie Nemecka) deficit vo výške 153,9 mld. € (viď predchádzajúci článok). Nemecko si zaknihovalo bilanciu prakticky v rovnakom objeme (153,3 mld. €). Len s opačným znamienkom. V predkrízových rokoch bol tento rozdiel ešte výraznejší. Najviac v roku 2008, kedy to bolo -256,4 mld. oproti 178,3 mld.
Najvýdatnejším zdrojom dosahovaných prebytkov je, prirodzene, vnútorný obchod EU. V rámci toho s tzv. starými členskými krajinami dosiahli Nemci v roku 2010 prebytok v objeme 111,0 mld. a krajinami EZ v objeme 80,7 mld.
Z krajín mimo EU stoja za zmienku hlavne s USA (20,5 mld.); Švajčiarsko (9,2 mld.); Turecko (6,3 mld.) Austrália (5,6 mld.); Hong Kong (4,0 mld.). Zaujímavo vyzerajú prebytky so Spojenými arabskými emirátmi (7,1 mld.) a Saudskou Arábiou (5,1 mld.).
Nasledujúci graf (zdroj: Spolkový štatistický úrad) mapuje vývoj nemeckého celkového exportu a v rámci neho bilančných prebytkov v jednotlivých rokoch.
Obraz, ktorý graf poskytuje, veľa komentárov nevyžaduje. Za pozornosť stojí hlavne dynamika rastu od zavedenia € v roku 1999. Zaujímavý je hlavne nárast prebytkov.
Ak k faktom, uvedeným v tomto i predošlých článkoch pridáme informáciu, že Nemecko eviduje dvadsaťročné minimá v miere nezamestnanosti (o 2,0 body nižšiu ako pred krízou), môžeme bez zaváhania konštatovať, že Nemecko patrí medzi krajiny, ktoré prijatím spoločnej meny jednoznačne získali.
Rovnako preto by návrat k samostatnej vlastnej mene poškodil ich ekonomiku. A to veľmi výrazne. Dôvodov je niekoľko. Najdôležitejším by v takom prípade bol skokový nárast výmenného kurzu ich (staro)novej meny voči všetkým ostatným.
Nový kurz „zvyškového" € by oproti dnešnej úrovni oslabil, takže v pomere k nemu by kurz nemeckej meny stúpol ešte viac.
Súčasná krízová situácia by na uvedený efekt, reakcie trhov, pôsobila ako ďalší prídavný zosilňovač.
Navyše v najbližších dvoch rokoch v dôsledku opatrení vlád aj ich najvýznamnejších obchodných partnerov znova klesne dopyt po predmetoch dlhodobej spotreby.
Kumulovaným dôsledkom oboch faktorov by bol nezvládnuteľný pokles ich súčasných prebytkov obchodnej bilancie, ktoré tvoria viac ako 6 % ich hrubého domáceho produktu.
V takej situácii by sa Nemecko v nasledujúcich dvoch rokoch určite nedokázalo vyhnúť recesii.
Nemci to všetko (a viac), samozrejme, veľmi dobre vedia. Na nápravu dnešnej neúnosnej nerovnováhy vo vzájomnom obchode krajín EZ, ako nutnej podmienky vyriešenia existujúcej krízy, bude preto potrebné aplikovať iné opatrenia.
