Vzhľadom na stále problémy Slovenska je miera nezamestnanosti najfrekventovanejšou témou verejných diskusií v oblasti ekonomiky. Od jej vývoja je odvodzovaná aj schopnosť ekonomiky zabezpečovať dostatok pracovných príležitostí, a teda aj účinnosť hospodárskej politiky práve vládnucej garnitúry. Ukazovateľ miera nezamestnanosti však neposkytuje dostatočne objektívny obraz. Hlavne preto, že jej konečnú hodnotu znižuje počet ľudí, pracujúcich v zahraničí. Podľa odhadov odborníkov je to v našich podmienkach v súčasnosti až 9 %. Ich nárast určite nie je dôsledkom zlepšenia situácie v našej ekonomike. Okrem toho ovplyvňuje výsledok aj niekoľko ďalších prvkov vzorca, ktorých hodnota má s aktuálnou schopnosťou ekonomiky málo spoločného. Ide však o tému, ktorú tu nechcem ďalej rozoberať.
Stopercentný ukazovateľ pre túto úlohu zrejme neexistuje. Asi najvernejšie ju vyjadruje počet obyvateľov, pripadajúcich na jedného pracujúceho v danej ekonomike. Základom je počet pracujúcich podľa metodiky národných účtov (ESA95), vychádzajúci v prvom rade z podnikového výkazníctva. Domáci koncept vyčísľuje priemerný počet osôb, ktoré v domácej ekonomike v predmetnom období pracovali. Vyjadruje tak skutočný dopyt ekonomiky po pracovnej sile, jej schopnosť poskytnúť pracovné príležitosti.
Do menovateľa je dosadený počet všetkých obyvateľov. Tak máme počet obyvateľov, pripadajúcich na jedného pracujúceho v domácej ekonomike. Teda priemerný počet osôb, ktorých životné potreby sú zabezpečované z jedného príjmu z práce. Vyjadruje tak možnosti obyvateľstva zabezpečovať svoje životné potreby prostredníctvom zapojenia sa do pracovného procesu, ktoré im v danom momente vytvára ekonomika krajiny, v ktorej žijú.
Graf prináša na základe dát Eurostat-u za 2. štvrťrok 2013 porovnanie ekonomík krajín EÚ prostredníctvom popísaného ukazovateľa. Nie sú tu zachytené dve členské krajiny EÚ. Luxembursko a Chorvátsko. Vzhľadom na charakter ekonomiky Luxemburska nemá porovnávanie s jej parametrami žiadnu prakticky využiteľnú hodnotu. Dáta o pracujúcich za Chorvátsko ešte nie sú v databázach Eurostat-u k dispozícii.
Naša ekonomika z pohľadu jej základnej funkcie „zabezpečovanie pracovných príležitostí“ patrí medzi úplne najslabšie v EÚ. Dokonca aj ekonomiky Bulharska a Rumunska, ktoré sú z hľadiska celkovej výkonnosti výrazne slabšie, plnia uvedenú funkciu lepšie. O Českej republike ani nehovoriac. Najhoršie je, že naša pozícia na najspodnejších priečkach rebríčka je trvalá. Boli sme tam aj v našom najpriaznivejšom období, v roku 2008. A to aj napriek tomu, že po roku 2000 bola dynamika rastu našej ekonomiky druhá najvyššia v EÚ. Iba miene za litovskou. Španielsko a Grécko sa prepadli pod nás až vplyvom krízy.
