Zmierňovanie rozdielov v ekonomickej vyspelosti medzi regiónmi deklarovali všetky doterajšie vlády ako významnú úlohu. A to natoľko, že v roku 1998 bolo vytvorené samostatné Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR. V súčasnosti je táto oblasť priradená na ministerstvo k doprave. Účelu rovnomernejšieho rozvoja regiónov by mali priamo aj nepriamo slúžiť miliardy Eur z fondov EÚ. Tie sú, samozrejme, čerpané na základe odvetvových a územných rozvojových stratégií rôznych druhov a stupňov. Vypracovali ich stovky odborníkov. V prípade tých územných v spolupráci s miestnymi aktérmi.
Aké výsledky toto úsilie a finančné zdroje priniesli, ukazuje porovnanie vývoja slovenských regiónov. Slovensko je v zmysle kategorizácie NUTS 2 delené na štyri regióny. Bratislavský kraj, Západné, Stredné a Východné Slovensko. Graf zobrazuje (Zdroj: Eurostat) tvorbu „hrubého domáceho produktu na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily“ v Eurách. Celý stĺpec predstavuje HDP za rok 2013. Z toho modrá časť HDP v roku 2000 a červená jeho nárast v rokoch 2001 až 2013.
Väčšina ľudí vníma reči politikov o zmierňovaní ekonomických rozdielov medzi regiónmi pomerne skepticky. Avšak až grafické zobrazenie prináša ďaleko „vystrčený ukazovák“, z ktorého je na prvý pohľad zrejmý priveľký rozmer tohto problému na Slovensku. Vývoj za ostatných trinásť rokov možno zhrnúť nasledovnými vetami.
Nárast HDP v Bratislavskom kraji bol väčší ako súčet nárastov všetkých ostatných regiónov
Ani jeden z ostatných regiónov nedosahuje celoslovenský priemer
Výkonnosť Bratislavského kraja je viac ako dvojnásobkom celoslovenského priemeru
Zaostávanie Východu za Bratislavským krajom sa zväčšilo o 157 percent
Zaostávanie Východu sa zväčšilo aj v porovnaní s ostatnými regiónmi
Samozrejme, regionálne rozdiely boli, sú a budú. Sú prirodzeným javom. Vo väčšine krajín sveta je administratívne centrum zároveň aj hospodárskym. Avšak takáto koncentrácia ekonomickej činnosti nemá obdobu v krajinách EÚ s podobne veľkou rozlohou územia. Jej miera je neprirodzená a neopodstatnená. Je dôsledkom hospodárskej politiky, ktorú realizujeme po roku 1998. Ak si k tomuto nepeknému obrazu pripočítame všetky dôsledky očakávaného demografického vývoja, je všetkým jasné, že ide o hrozbu už pre celé Slovensko, nielen pre Východniarov.
