Dostatočná miera zamestnanosti je kľúčovou podmienkou ekonomického zdravia a životnej úrovne obyvateľstva každej krajiny. Na Slovensku sa verejnosť o vývoji v uvedenej oblasti dozvedá hlavne prostredníctvom ukazovateľa „z druhej strany", teda prostredníctvom „miery nezamestnanosti". Tá je monitorovaná niekoľkými spôsobmi. Predmetom odborných i politických diskusií na verejnosti sú hlavne výsledky, prezentované s rovnakým názvom z dielní Štatistického úradu Slovenskej republiky (ŠÚSR) a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR).
Výberové zisťovanie pracovných síl (VZPS), ktorú ŠÚSR od roku 1993 používa, primárne zisťuje počty pracujúcich. V metodike sa dočítame, že:
- sú za pracujúcich považované všetky osoby vo veku od 15 rokov, ktoré počas referenčného týždňa vykonávali aspoň jednu hodinu prácu za mzdu, plat alebo prácu za účelom dosiahnutia zisku (prácu na plný alebo kratší pracovný čas, stálu prácu, dočasnú, príležitostnú alebo sezónnu)
- za pracujúce osoby sú považované aj osoby pracujúce vzahraničí (do 1 roka).
Metodika ÚPSVaR sa od VZPS odlišuje v niekoľkých podstatných momentoch. Tými najdôležitejšími sú nasledovné skutočnosti:
- Podmienkou zahrnutia uchádzačov ozamestnanie (UoZ) do databázy je ich osobné prihlásenie sa apožiadanie úradu osprostredkovanie práce
- Skôr zaevidovaný uchádzač môže byť zevidencie vyradený, pretože nespolupracuje, aj keď si prácu ešte nenašiel
- ÚPSVaR, ako sprostredkovateľ práce, pracuje s pojmom „miera evidovanej nezamestnanosti", vypočítaným zpočtu UoZ. Ktorí sú schopní nastúpiť do práce ihneď, vktorom nie sú zahrnuté ďalšie skupiny UoZ (najväčšou sú dočasne PN aOČR)
- Ako počet ekonomicky aktívnych obyvateľov (EAO), ktorý je vmenovateli vzorca pre vyčíslenie miery nezamestnanosti, používa ÚPSVaR tú istú hodnotu počas celého bežného roka, pričom ŠÚSR ho aktualizuje každý štvrťrok
- Uchádzači ozamestnanie, vykonávajúci aktivačné práce, sú vo VZPS zahrnutí medzi pracujúcich, teda zamestnaných.
Z uvedeného vyplýva viac skutočností
1. Ani jeden z uvedených ukazovateľov v skutočnosti nevyjadruje zaužívaný pojem „nezamestnanosť" v pravom zmysle slova:
- v prvom prípade preto, že prakticky stačí jediná hodina príležitostnej práce za odmenu v sledovanom týždni, aby bola dopytovaná osoba za celý štvrťrok považovaná za pracujúcu, čo so štandardným vnímaním pojmu zamestnaný (aspoň v našich končinách) veľa spoločného nemá (o skutočnosti, že ide o pracovnoprávny pojem už ani nehovorím)
- v druhom prípade preto, že ÚPSVaR viacerých nezamestnaných v evidencii nemá, ani nemal, pretože o sprostredkovanie práce ani nepožiadali a časť UoZ vyradil z evidencie sám, i keď zamestnanie nemali (v dec.2011 bolo pre „nespoluprácu" a z iných dôvodov vyradených spolu 9 145 UoZ).
2. Počty podľa VZPS zahŕňajú aj našich občanov, pracujúcich v zahraničí do jedného roka. V tomto prípade teda ide o pracovné miesta, ktoré nemajú so slovenskou ekonomikou ani tzv. aktívnymi opatreniami vlád nič spoločné. V prvých troch štvrťrokoch vykázal ŠÚSR počty nad stotisíc, čo predstavuje viac ako štyri percentá EAO.
3. Miera evidovanej nezamestnanosti, ako ukazovateľ, ďalej deformuje obraz o stave trhu práce, keďže nezapočítava ľudí, ktorí reálne prácu nemajú, pričom výrazne skresľuje aj porovnávanie medzi jednotlivými okresmi, keďže u niektorých je táto hodnota nižšia o viac ako 4 percentuálne body ako miera, vypočítaná zcelkového počtu UoZ
4. S našimi občanmi, pracujúcimi v zahraničí dlhšie ako 1 rok, sa nezaoberá ani jeden z uvedených ukazovateľov, pričom je ich počet podľa odhadov tiež vyšší ako stotisíc, teda minimálne ďalšie štyri percentuálne body.
Nasledujúci graf dokumentuje vývoj počtu „nezamestnaných", vykazovaných uvedenými inštitúciami (údaj za 4. Q podľa VZPS je len odhad na základe aktuálnej správy, že v zamestnanosti nedošlo oproti 3.Q k zmene, pričom v dôsledku zmeneného počtu EAO môže byť skutočnosť mierne odlišná).
Z rozdielov v metodikách uvedených inštitúcii vyplýva skutočnosť, že nimi vykazované hodnoty o nezamestnanosti sa od seba líšia a v niektorých obdobiach sa v ich vzťahu dokonca mení aj ich vzájomné postavenie. Na obranu oboch inštitúcií je potrebné uviesť, že ich metodiky sú v súlade s medzinárodnými pravidlami a odporúčaniami inštitúcií EU. Že si aktéri diskusií vždy zvolia tie štatistické údaje, ktoré im práve momentálne vyhovujú v závislosti na tom, či sú členmi vládneho alebo opozičného zoskupenia, je vcelku pochopiteľné. Otázkou však je, či takto konštruované ukazovatele môžu poslúžiť ako relevantné podklady k zostaveniu účinných opatrení. Takýto postup by si manažéri žiadnej úspešnej firmy dovoliť nemohli. Na úrovni štátu, bez priamej, len s akousi nehmatateľnou „politickou" zodpovednosťou, to však zjavne nebolí.
