V evanjeliách sa však píše, že keď budeme mať silnú vieru, môžeme po nej kráčať tak, ako kedysi Peter.
Človek má teda na výber dve možnosti, a je len na ňom, ktorej uverí. Či uverí realite Ducha, alebo realite racia a hmoty. A v čo uverí, za čo sa vnútorne postaví, to sa pre neho naozaj stane realitou.
Prečo o tom hovoríme? Nie preto, aby sme sa naučili chodiť po vode, ale preto, že tieto skutočnosti majú oveľa širší význam. Majú zásadný význam pre celé naše bytie a jeho základnú hodnotovú orientáciu.
Onen zásadný význam spočíva v našej voľbe medzi realitou Ducha a jej hodnotami, alebo medzi realitou matérie a jej hodnotami. A každý z nás, stojac medzi týmito dvomi realitami a ich hodnotovými systémami, sa svojou vierou a svojim presvedčením prikláňa k jednej z nich.
Ale pozor! Jedna z nich je vyslovene obmedzujúca, a preto formujúca z človeka bytosť obmedzenú. Ak sa totiž prikloníme k realite hmoty a jej hodnotám, ak sa prikloníme k rozumovej racionalite, ktorá vychádza z materiálnej reality, toto všetko vytesňuje na okraj a potláča realitu Ducha.
Ak sa ale prikloníme k realite Ducha, táto nevylučuje realitu hmoty, avšak stojac nad ňou, jej dokáže vládnuť a dokáže ju ovládať.
Hodnotami reality hmoty sú peniaze, majetky, moc, sláva, kariéra, konzum a užívanie si. Hodnotami reality Ducha sú spravodlivosť, čestnosť, dobro, ušľachtilosť, ohľaduplnosť a čistota. A jedine na tebe človeče záleží, ktorú z nich si vyberieš, za ktorú sa postavíš a ktorej hodnoty budeš uznávať a napĺňať. A to, čo si si vybral, sa stane nakoniec tvojim osudom! Osudom dočasného blaha v realite hmoty, po ktorom príde fyzická, a nakoniec aj duchovná smrť. Alebo osudom nehynúceho bytia v realite Ducha, ktorej hodnoty dobra, lásky a spravodlivosti nikdy nezahynú a zostávajú večné aj vtedy, keď sa zrúti celý hmotný vesmír.
Čo si teda človeče vyberieš, to sa stane tvojim osudom. A aby ti bol tento výber čo najviac uľahčený vedz, že si v skutočnosti vyberáš medzi životom a smrťou. Medzi životom vo večnosti Ducha a medzi smrťou v dočasnosti hmoty. Všetko teda zváž a vyber si dobre!
PS. Keď niekdy navštívite nejaký vodný tok, alebo jazero, skúste prísť až k samému okraju vody. A skúste pokračovať v chôdzi po vodnej hladine.
Uvidíte, ako sa v tom momente vo vašom vnútri vzbúri všetko to rozumovo racionálne a bude sa vás snažiť všemožne presvedčiť, že sa to nedá a že ste blázon, keď o tom vôbec uvažujete. Že ste blázon, ak vôbec pripúšťate túto možnosť.
Táto možnosť je však reálna presne tak, ako sa to uvádza v evanjeliách. Ale tá búrka, ktorá začne zúriť vo vašom vnútri pred prvým krokom po vodnej hladine, bude pre vás jasným svedectvom toho, ako veľmi a akým zásadným spôsobom si to rozumovo racionálne v nás zotročilo našu osobnosť. Ako nás pripútalo k hmote a k tomu, čo sa fyzicky dá, alebo nedá.
Bude to svedectvom, ako to rozumovo materialisticky racionálne v nás nechce za žiadnu cenu dopustiť, aby sme sa oslobodili z jeho područia a v neochvejnom presvedčení a pevnej viere v moc Ducha sa nestali skutočnými pánmi nad hmotným svetom.
