Milan Lacúch
Zamyslenie číslo 1.: Úvaha o budúcnosti vo zvláštnych súvislostiach
Istý pán, ktorý sa volá Karel Kříž, vo svojej knihe „Tajemství a síla slova“ hovorí o spôsobe, akým je možné dešifrovať skrytý a hlboký význam slov.
Mám rád ľudí a dobrú spoločnosť. Vyznávam slobodu myslenia a slova. Z každej životnej situácie sa snažím poučiť a nájsť jej prostredníctvom riešenie pre pokračovanie svojej životnej cesty. A pretože sa chcem podeliť s inými o svoje myšlienky o živote, rozhodol som sa založiť si tento blog. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné

Istý pán, ktorý sa volá Karel Kříž, vo svojej knihe „Tajemství a síla slova“ hovorí o spôsobe, akým je možné dešifrovať skrytý a hlboký význam slov.

Toto takzvané vyspelé ľudstvo, rezignujúce na svoj najprirodzenejší, bytostný a úcty plný vzťah k prírode si ako určitú náhradu vytvorilo svoju vlastnú realitu. Realitu peňazí, zisku a konzumu!

Niet absolútne ničoho, za čo by sme raz nemuseli zaplatiť účet. A takýto účet bude raz musieť každý z nás vyrovnať i voči svojmu Tvorcovi za to, akým spôsobom zaobchádzal so svojim bytím.

Možno neuveríte, ale tieto dva druhy našej potreby po uspokojení majú k sebe veľmi blízko. Tak veľmi blízko, že väčšine ľudí sa zlievajú dokopy.

Ktoré zákony sú vlastne Zákonmi Božími? Zákony Božie totiž nemôžu pochádzať od ľudí, ale iba od toho, čo zvykneme nazývať prírodou.

Zvieratá zostávajú pri akte plodenia čisté a prirodzené. Ľudia nie, pretože ich rozum, ktorý zvieratá nemajú, sa im stáva kameňom úrazu.

Ľudia netušia, aký poklad sa pre nich skrýva v tom, čo oni nazývajú všednosťou. Ani to, do akých výšok môžu svoju vlastnú všednosť posunúť.

Každý národ na svete má určitý počet dialektov. Často sa tieto dialekty pestujú, ako kultúrne dedičstvo a mnohí ľudia na ne nedajú dopustiť.

Ľudská bytosť má byť bytosťou citu. Jedine to citové v nás z nás totiž robí ľudí. Preto sa skutočný a pravý človek, to jest človek citu, vyznačuje srdečnosťou a ľudským teplom.

Duch človeka je iskra nesmrteľnosti, ktorá sa skrýva v každom z nás. Ale pozor! Táto iskra je iba potenciálom nesmrteľnosti!

V tomto texte budeme rozoberať z duchovného hľadiska niekoľko otázok, súvisiacich so vzťahom ľudí k vlastnej nahote.

Žijeme v dobe prepiateho nadhodnocovania telesnosti, v ktorej na nás to pudovo zmyselné dolieha takmer zo všetkých strán.

Časové rozmedzie medzi jednotlivými prírodnými katastrofami sa povážlivo zmenšuje a kto tieto veci sleduje uvedomuje si, že naozaj začína ísť o niečo mimoriadneho.

Ľudia sa točia stále iba dookola, slepo upriamení iba na hmotné. Ich zásadný hodnotový omyl sa všade okolo nich prejavuje hromadiacim sa bahnom nemorálnosti, bezcharakternosti a bezohľadnosti.

Niet nijakého dôsledku bez tomu zodpovedajúcej príčiny. A tak je to aj s pedofíliou v katolíckej cirkvi, ktorá musí mať svoje hlboké, skryté, negatívne príčiny.

Medzi základy kresťanstva sa vo všeobecnosti považuje Desatoro prikázaní. Veľkou otázkou však zostáva, nakoľko sú prikázania samotnými kresťanmi dodržiavané.

Absolútne nič v prírode sa nedeje samo od seba! Všetko v nej je dokonale riadené! No a inteligencia, ktorá to riadi bola starovekými národmi personifikovaná a zosobnená do podoby „bohov“, ktorých uctievali.

Naša planéta je plná tragikomických postáv, ktoré sú o sebe presvedčené, že niečo znamenajú a že sú niečím viac, ak majú peniaze, vzdelanie, postavenie, moc, slávu, krásu, nové auto, a tak ďalej, a tak ďalej.

Duch človeka je iskra nesmrteľnosti, ktorá sa skrýva v každom z nás. Ale pozor! Táto iskra je iba potenciálom nesmrteľnosti!

Aká bola duchovnosť našich slovanských predkov pred príchodom Cyrila a Metoda? Je naozaj iba nejakými bájami to, v čo verili, čo uctievali a čo považovali za realitu?