Milan Lacúch
Staňme sa kňazmi všedných dní!
Veľa sa hovorí o tom, že viera veriacich by sa mala prejavovať v každodennom živote. Že v podstate celý náš život by sa mal stať akousi trvalou modlitbou,
Mám rád ľudí a dobrú spoločnosť. Vyznávam slobodu myslenia a slova. Z každej životnej situácie sa snažím poučiť a nájsť jej prostredníctvom riešenie pre pokračovanie svojej životnej cesty. A pretože sa chcem podeliť s inými o svoje myšlienky o živote, rozhodol som sa založiť si tento blog. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné

Veľa sa hovorí o tom, že viera veriacich by sa mala prejavovať v každodennom živote. Že v podstate celý náš život by sa mal stať akousi trvalou modlitbou,

„Keby bolo moje kráľovstvo z tohto sveta, môj Otec by poslal pluky anjelov, aby by zabránili tomu, aby som bol vydaný do rúk židom.“ – povedal Kristus.

Mnohí ľudia, hlavne ateisti si myslia, že viera ako taká, a teda aj modlitba, ktorá s ňou súvisí, je zbytočná. Že keď sa človek modlí iba stráca čas, a ten by sa rozhodne dal využiť oveľa lepšie a zmysluplnejšie.

Existujú milióny ľudí, ktorí sú presvedčení, že sa máme riadiť predovšetkým rozumom. Že práve rozum v nás má byť to najdominantnejšie a najrozhodujúcejšie.

Otázka: Koho pravda a spravodlivosť je tá správna? Čo je pre niekoho spravodlivé, môže byť pre iného nespravodlivým a naopak, čo je pre niekoho nespravodlivé, môže byť pre iného spravodlivým.

Jestvujú veci nesmierne dôležité, ktorých dosah podceňujeme. Veci, ktorým neprikladáme veľký význam, avšak v skutočnosti práve oni zásadným spôsobom ovplyvňujú celý náš život.

S nezvratnosťou zániku hmotného sveta, v ktorom žijeme, je neoddeliteľne spojená nezvratnosť posledného súdu. Približuje sa doba, ktorá rozdelí ostrou deliacou čiarou všetkých ľudí na dve skupiny.

Mnohí ľudia sa pýtajú, prečo je práve židovský národ taký výnimočný? Prečo je tak vysoko vyzdvihnutý spomedzi všetkých národov? Prečo si práve jeho Stvoriteľ vyvolil?

V súčasnosti je dosť rozšíreným, neblahým zvykom obracať sa na rôznych veštcov. Ide o spornú vec z viacerých dôvodov. Trebárs aj preto, že predpoveď zlého osudu ešte vôbec neznamená, že vás zlý osud aj postihne.

Je zvláštne, že ľudstvo, a to i pri dnešnom vývoji, sa doposiaľ nenaučilo a takmer vôbec nedokáže využívať jednu z najvyšších a najdokonalejších funkcií svojho mozgu. Ide o epifýzu, nazývanú aj šišinka mozgová.

Pôvod človeka, pôvod ľudského ducha, to znamená toho najvnútornejšieho, čo je v nás, je v duchovnej ríši, nazývanej aj rajom. Tam sa všetko zachvieva iba podľa Vôle Najvyššieho.

V dnešnej dobe je zvykom, že sa ľudia striktne vyhraňujú. Že sú za jedno a proti druhému. Že na jednom vidia iba klady a na druhom iba zápory.

Tento text bude vyjadrením môjho osobného rozhorčenia nad tým, ako ľudia ničia prírodu. Lebo len spravodlivé rozhorčenie, ba až spravodlivý hnev sa musí zmocniť každého normálneho človeka keď vidí, ako sa ubližuje nevinnému.

Búši ako hosť v naliehavej veci. Hosť, ktorý nebudete čakať, až mu otvoríte, ale otvorí si sám a zastihne vás buď pripravených, alebo nepripravených.

Ľudia vedia o mnohých druhoch energií, ktoré jestvujú v našom univerze, alebo ním prúdia. Z tých najhmatateľnejších je to trebárs elektrická energia, alebo atómová energia. Ale existujú aj energie jemnejšieho druhu.

Je človek skutočne duchovnou bytosťou? Má v sebe naozaj duchovné jadro, ktoré sa v ňom prejavuje citom? Má sa preto riadiť hlavne podnetmi svojho citu a podriadiť im rozumovú zložku svojej osobnosti?

Existujú povolania a druhy činností, ktoré nie sú až tak bežné a profesionálne sa im venuje len malá časť populácie. Sú to napríklad herci, alebo speváci. Ale tiež rôzni liečitelia, jasnovidci a veštci.

Koniec sveta! Posledný súd! Podobné slová a výstrahy bolo možné počuť mnohokrát, či už v blízkej, alebo vzdialenej minulosti. Svet však napriek všetkým týmto výstrahám doposiaľ trvá!

Nedá mi nevyjadriť svoju reakciu na jednu rozhlasovú reláciu, ktorú som si nedávno vypočul. Išlo o krátke zamyslenie, postavené na vzájomnom kontraste. Na kontraste hladu na jednej strane a nenažranosti na strane druhej.

Ľudia si vypestovali jednu zaujímavú vlastnosť – jednoducho si nevšímajú všetko to nepríjemné okolo seba, čo nechcú, alebo hoci aj nemôžu zmeniť. A tým je to pre nich vybavené.