Už od čias prvej svetovej vojny, a teda slávnych štrnástich bodov vtedajšieho prezidenta Spojených štátov Woodrowa Wilsona bola presadzovaná myšlienka práva štátu na sebaúrčenie a zvrchovanosť. S touto víziou malo ísť ruka v ruke dodržiavanie základných ľudských práv a demokratických princípov právneho štátu. Po dynamických udalostiach, ktoré sprevádzali celé 20. storočie sme na prelome storočí konečne mohli uzrieť svet, v ktorom sa vo výraznej väčšine táto myšlienka bývaleho amerického prezidenta konečne značne pretavila do reality. Žiaľ, ako čas plynul, začalo sa postupne vynárať viacej a viacej prípadov, kedy sa tieto fundamentálne princípy demokratického sveta začali postuptne narúšať a vytrácať.
Ikeď Slovensko nepatrí medzi lídrov v tejto nechválnej kategórii štátnych zriadení, tak je tesnej susednej blízkosti dvoch najvýraznejších európskych krajín, v ktorých ku narúšaniu princípov právneho štátu dochádza. Ikeď prípady Poľska a Maďarska niesu ojedinelým príkladom takéhoto stavu vo svete, v Európe takéto správanie krajín rezonuje oveľa výraznejšie. Otázkou ale je, že či by sa na tento jav malo poukazovať. Podľa môjho názoru by Slovensko ako člen Európskej únie malo využívať túto platformu na kontinuálne poukazovanie na nielen existujúce prípady narúšania právneho štátu, ale aj možné budúce. Týmito krokmi by sa im mohlo dokonca predchádzať. Slovenská republika by mala taktiež spolu s ostatnými členskými krajinami apelovať na Úniu s cieľom vytvorenia ďalších efektívnych mechanizmov pre kontrovanie nedodržiavania demokratických princípov v iných členských krajinách. Jedným z už existujúcich takýchto mechanizmus je účinný Článok 7, ktorý mohol byť použitý pri podmienkach vyplácania grantov z postcovidového Plánu obnovy pre Európu, kedy to však zavetovalo práve Maďarsko na čele s Viktorom Orbánom. Pointou však ostáva, že na príklade Článku 7 by mali byť naďalej vytvárané ďalšie podobné mechanizmy, a Slovensko by to malo ak nie podnecovať, tak aspoň aktívne podporovať.
Slovensko by však nemalo zabúdať, že v prípade Poľska a Maďarska ide taktiež o jeho partnerské štáty z fromátu V4. Medzi tak úzko kooperujúcimi krajinami je preto stále základom nastavenie korektnej formy dialógu o podobne citlivých, no závažných témach, aby sa predišlo prípadným konfliktom, ktoré by mohli následne mať nežiadúci dopad aj na občanov daných krajín.
Konečným posolstvom by teda z môjho pohľadu malo byť to, že keď už máme k dispozícii tak efektívnu pôdu na dialóg, ako je Európska únia, tak by sme to nemali zanedbávať, ale aktívne sa v nej angažovať aj s cieľom riešenia podobne citlivých tém ako je dodržiavanie princípov právneho štátu. Naša pozícia by mala byť adamantná, no zároveň propagujúca koretkný dialóg medzi dotknutými krajinami a ostatnými členmi Únie. Len týmto spôsobom môžeme dosiahnúť požadovaný cieľ, ktorý je koniec koncov aj vo vlastnom záujme samotnej Slovenskej republiky.
