Ohrozujeme štátnosť, ťahúni ekonomiky začínajú krátiť pracovný týždeň, ale niekoľko vyvolených si spokojne mädlí ruky, tým sa kšefty točia, opozícia ide obžalovať hlavu štátu, ale jej predstavitelia obžalobu nepodpíšu, zadlženosť Slovenska rastie boltovským tempom. Nezamestnaných je takmer 15 percent a neustále pribúdajú. Firmy balia a odchádzajú.
Živnostníci vracajú živnosti, produkty slovenskej výroby pomaly miznú z reťazcov, stále nemáme generálneho prokurátora, premiér musí odísť medzi normálnych ľudí, ideme do toho, myslím na olympiádu, pričom sme amatérsky zbabrali deaflympiádu a utrpeli tak medzinárodnú blamáž a tak podobne. Jednoducho cirkus Humberto. Ako veľavýznamne znejú tieto slová z úst premiéra, hoci ten myslel na niečo iné...
Kto si dobre pamätá, tak si spomenie, že po odovzdaní moci vláde Ivety Radičovej povedal, že kríza sa skončila. Pri jeho druhom návrate do vlády sa kríza na Slovensko vrátila. Najprv nám sľuboval, že kríza sa nás nedotkne, maximálne ľahko otrie. Potom presvedčivo rečnil, že iná naša vláda to nezvládla a svojim nekonaním ničila rozpočet. A nakoniec vyhlásil, že tá kríza pricválala na koni a odchádza pešo... Kto jej ukradol toho koňa? Alebo sme ho nebodaj zjedli?
Je zaujímavé, že kríza je "v celej Európe" a začiatkom roka hlásili nezamestnanosť v Rakúsku iba polovičnú z našej, necelých 7 %. Tam krízu nemajú? Do Rakúska od nás z premiérskeho kresla asi nevidno a pre istotu tam radšej nepozerá.
Radšej demagogicky klame a zavádza vedome s jasnou mysľou. Priznať krízu morálky, zodpovednosti, odbornosti, či dokonca krízu zdravého rozumu je nad jeho schopnosti. Nedokáže riešiť najdôležitejšie otázky, ktoré tlačia občanov štátu. Fica zaujíma iba moc a tej podmieňuje všetko. Sťahuje krajinu do neuveriteľných problémov, z ktorých väčšinu on sám vytvára.
Hoci sa tvári, že nič sa nedeje, v skutočnosti spolu s ďalšími recyklovanými a maskovanými komunistami v Smere všetci len bezradne krčia ramenami a nevedia čo si počať, lebo sa im štát rúca ako krehký domček z karát. Silný vplyv majú na neho skutoční mocní tejto krajiny a on sa plne podvoľuje ich riadeniu za cenu udržania sa pri politickej moci. Jednoducho táto krajina smeruje niekam, kde istoty padajú dennodenne na hlavu... A tak mocní občanom poskytujú aspoň zdanie demokracie, ktorej čaro je v tom, že každé štyri roky si môžeme vybrať nového zlodeja.
Čudná je naša krajina....
Mnohým veciam nerozumiem, pritom východisko je jednoduché až takmer naivné... Všetci naši politici by mám mali najprv odpovedať na zásadnú a konkrétnu otázku. Prečo po dvadsiatich rokoch trhového hospodárstva, reforiem spojených s uťahovaním opaskov a množstvom sociálnych obetí väčšina pracujúcich obyvateľov tejto krajiny iba prežíva od výplaty k výplate? Prečo je u nás taká nízka vymožiteľnosť práva a spravodlivosti?
Kedy konečne zistíme, že nepotrebujeme pravicu ani ľavicu... ani opozíciu či koalíciu..., že potrebujeme odborníkov, ktorí majú záujem na budovaní normálneho štátu ?
PS:
Týmto sa ospravedlňujem pánovi Tomášovi Makatúrovi, z jeho článku ma inšpirovala jeho myšlienka a ja som ju použil vo svojom blogu bez uvedenia zdroja. Takto chcem svoju chybu napraviť. Spomínaná myšlienka:
Naši starí politici by mám mali odpovedať na zásadnú vec. Ako je možné, že po toľkých rokoch trhového hospodárstva, uťahovania opaskov, sociálnych obetí a reforiem väčšina pracujúcich obyvateľov tejto krajiny iba prežíva od výplaty k výplate.
Čítajte viac: http://makatura.blog.sme.sk/c/318589/Krajina-kde-praca-znamena-prezivanie.html#ixzz2Ja2eXhBF
