V niektorých prípadoch objektívne, ale v drvivej väčšine iba využívame právo na odpor voči niečomu alebo niekomu ako lobistický nástroj k dosiahnutiu vlastných výhod. V kontexte silnej občianskej spoločnosti, ktorú sa nám na Slovensku podarilo vytvoriť, a z čoho sa úprimne teším, sme sa ocitli na bojisku v ktorom zápasí zlomyseľnosť so zdravím rozumom.
Ako inak nazvať fámy, ktoré sa proti výstavbe Centra cirkulárnej ekonomiky šíria v Močenku rýchlosťou blesku. Kvôli CCE sa nebude chovať hydina a pestovať zelenina, kvôli CCE sa budeme musieť vysťahovať zo svojich domovov. To sú najnovšie hity aktivistov, ktorými pred referendom balamutia miestnych obyvateľov.
Pred 4 rokmi vstúpila spoločnosť ewia do procesu EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie) s projektom Centra cirkulárnej ekonomiky pri Šali. Ide o centrum spracovania odpadu, kde časť bude tvoriť predpríprava vytriedeného odpadu na ďalšie materiálové využitie a nerecyklovateľný odpad sa bude premieňať v ZEVO na elektrickú energiu a teplo. Celý zámer bude situovaný na tzv. brownfield pozemku v areáli spoločnosti Duslo Šaľa.
Je to po 30 rokoch prvýkrát v histórii demokratickej Slovenskej republiky, kedy sa súkromný investor rozhodol investovať vlastné peniaze do projektu, ktorého súčasťou bude aj energetické zhodnocovanie odpadu. Na Slovensku existujú dve zaradenia na energetické využitie odpadu (ZEVO, alebo ak chcete ľudovo spaľovne). V Bratislave a Košiciach. O ich existencii rozhodli ešte komunisti. Po roku 1989 sa naša krajina vydala cestou menšieho odporu. Zatiaľ čo na západe sa vo veľkom stavali ZEVO ako zariadenia na spracovanie nerecyklovateľného odpadu, my sme sa tomu všemožne bránili. Výsledkom je, že viac ako 40 % odpadu skládkujeme. Na skládky vyhadzujeme bez využitia ročne 1, 1 mil. ton komunálneho odpadu a ďalšie takmer 2 mil. ton priemyselného odpadu. Je to síce lacný, ale veľmi nebezpečný spôsob nakladania s odpadom. Odpad sa pri ňom nespracúva a nijako nevyužíva, ale iba hromadí. A každý dážď môže cez priesaky v tesniacej fólii zamoriť okolitú pôdu a spodnú vodu. Niet preto divu, že mnohé skládky sú dnes evidované ako environmentálne záťaže.
Prečo je CCE dôležitým míľnikom pri ďalšom osude slovenského odpadového hospodárstva? Odpoveď je jednoduchá. Vybudovaním CCE by vznikol pozitívny precedens, z ktorého majú niektorí ľudia na Slovensku strach. S veľkou pravdepodobnosťou by toto zariadenie mohlo naštartovať ďalších investorov. S určitosťou by sme sa v modernizácii nakladaním s odpadom mohli dotiahnuť na Švajčiarov, Nemcov, alebo Rakúšanov. Tieto zariadenia by totiž zlikvidovali väčšinu aktívnych skládok komunálneho odpadu. Z odpadu by začali vyrábať lacnejšiu elektrickú energiu a teplo. Dokonca by sme ešte chytili vlak, v ktorom nám utekajú Česi so 4 zariadeniami a 2 ďalšími v pláne, ale aj Poliaci, ktorí za posledných 10 rokov vybudovali 12 ZEVO, z peňazí EÚ.
Zatiaľ čo v Holandsku, Nórsku, Švédsku, Rakúsku, ale aj v Čechách a v Poľsku sa o týchto zariadeniach viedla s verejnosťou odborná diskusia, u nás sa vedie politická. Namiesto podpory moderných technológií sa rozohrávajú hry so strachom. Používajú sa argumenty na ktorých sa nám celý Západ smeje. Ten sa s technologickým vývojom perfektne vysporiadal. Aj preto si mohol dovoliť postaviť 4 zariadenia priamo v meste Viedeň, v Štrasburgu iba niekoľko stoviek metrov od európskeho parlamentu, alebo v Bruseli neďaleko sídla Európskej komisie. Celý vyspelý svet používa ZEVO na výrobu energie z odpadu. Nemci ich majú takmer 100 po celej krajine, pričom fungujú v absolútnej symbióze s mierou recyklácie na úrovni 71 % a mierou energetického zhodnotenia 29 % a s nulovým skládkovaním (Eurostat 2021).
Takmer 500 ZEVO dnes po celej Európe vyrába z odpadu elektrickú energiu a teplo. Zariadenia sú prevádzkované hlboko pod stanovenými emisnými limitmi. Spĺňajú všetky bezpečnostné, environmentálne, právne a technologické podmienky Európskej únie a Slovenska. Navyše všetky nové zariadenia v EÚ, vrátane toho pri Šali, musia ísť podľa pravidiel Best Available Techniques (BAT). Tzn., že akékoľvek technické vylepšenia musia byť automaticky súčasťou nového projektu. Summa summárum, zariadenie v Šali bude minimálne na takej technickej úrovni ako to vo Viedni, Paríži alebo v Kodani.
My sme sa na rozdiel od vyspelého sveta nedokázali vysporiadať s predsudkami voči ZEVO. Zúfalo túžime po švajčiarskom zdravotníctve, verejných službách, sociálnom systéme, úradníckej efektivite, infraštruktúre, ale švajčiarske odpadové hospodárstvo využívajúce ZEVO nám akosi nevonia?
A tak siahame k tomu, čo nám v posledných 30 rokov ide dobre - robiť zle. Metóde, ktorú si mnohí z nás rýchlo osvojili a ktorej sa u nás darí je surový populizmus a vyvolanie paniky, davovej psychózy. Existuje totiž obrovské množstvo záujmových skupín, ktoré nechcú aby sa krajina v odpadoch modernizovala. Niektorí sa boja o kšefty, ale nájde sa veľa takých, ktorí s energetickým zhodnotením odpadu súhlasia, ale s výhradou - NOT IN MY BACKYARD (nie za mojím domom – pozn. aut.). Existujú takisto početné skupiny lokálnych politikov, ktorí to skúšajú s „protispaľovňovou“ témou, s vidinou, že im prinesie hlasy voličov a vytúženú funkciu.
Výsledkom je, že 80-ročná pani z obce Močenok (v katastri ktorého sa projekt CCE má stavať) roztraseným hlasom hovorí: „...povedali, že keď spaľovňu spustíte, už nikdy nebudem môcť chovať hydinu a pestovať zeleninu na svojej záhradke.“ Toto vás úplne odzbrojí. Z odbornej témy a kritického myslenia sa stáva groteska so smutnou pointou. Ste bezradní a len sa zamýšľate, kam sú až niektorí ľudia schopní zájsť v snahe presadiť svoj záujem?
