Namiesto jadra, plynu, uhlia alebo drevnej štiepky využíva na výrobu elektrickej energie, tepla alebo chladu odpad. Ten odpad, ktorý produkujú domácnosti a firmy. Takmer polovica zo všetkého slovenského odpadu však prúdi na skládky bez akéhokoľvek zmysluplného využitia. Navyše na skládkach tento odpad produkuje metán, ktorý zásadným spôsobom ovplyvňuje klimatické zmeny. K horšiemu...
Diskusia o tom, či ZEVO na Slovensku stavať alebo nie, bola pred rokom smiešna, dnes je, v kontexte toho čo sa deje na Ukrajine úplne bezpredmetná. Na túto novú situáciu okamžite zareagovala aj Európska Komisia svojim plánom REPoweEU s cieľom zbaviť sa závislosti na ruských fosílnych palivách do roku 2030.
Logicky, ak chceme obmedziť našu závislosť na dovoze fosílnych palív z Ruska, musíme využiť každú domácu surovinu a premeniť ju na energiu. Podceňovaný nerecyklovateľný odpad je pritom jeden z najlacnejších zdrojov energie aký si vieme predstaviť. Len za posledných 20 rokov sme na skládkach znehodnotili takmer 25 mil. ton komunálneho odpadu inými slovami zlikvidovali sme 25 miliónov ton potenciálneho paliva s výhrevnosťou hnedého uhlia.
Dvadsať rokov, rok čo rok, viac ako 1,1 mil. ton odpadov končí na skládke. Ak by každá snaha, každý projekt na vybudovanie nového ZEVO, ktorý sa za posledných 20 rokov objavil nebol okamžite atakovaný „záujmovými skupinami“ a legislatívou podporujúcou rozširovanie skládok, dnes sme mohli ročne vyrábať a dodávať z tohto odpadu do systémov CZT 2 500 GWh tepla.....V roku 2020 teplárne na Slovensku dodali do systémov CZT teplo pre domácnosti v množstve cca 4 600 GWh to znamená takmer 55 % tepla pre domácnosti mohlo byť vyrobené z odpadu resp. sme mohli znížiť našu závislosť na zemnom plyne o 230 mil. m3.....keby....
V kontexte vlastných energetických zdrojov, ktorých máme na Slovensku ako šafránu je dobré sa zjednotiť aj na finančnej podpore takýchto zariadení. Aj keď napr. ewia, ako investor, ktorý avizoval výstavbu 5 takýchto zariadení s dotáciami zatiaľ neráta, záujmy štátu ale aj celej EÚ by už konečne mala byť ozajstná snaha o energetickú bezpečnosť. Od špecifickej skupiny ľudí samozrejme neočakávam žiadnu ochotu chápať význam tohto spojenia, ale pre nás „plebs“, ktorí chceme žiť ekologicky a zároveň mať aspoň 20 stupňov Celzia v marcovom byte je táto konotácia životne dôležitá. Najmä ak vieme triezvo rozlišovať, kde končí filozofický abstrakt a začína tvrdá realita fyziky a chémie.
Jednou z možností ako podporiť premenu odpadu na energie na Slovensku je Fond spravodlivej transformácie. Je v ňom nakumulovaných 7,5 mld. eur z rozpočtu EÚ. Tento objem peňazí je určený pre regióny a odvetvia, závislých od fosílnych palív. Fond by mal pomôcť s prechodom priemyselných odvetví a regiónov k uhlíkovej neutralite. Bez nárastu nezamestnanosti a regionálnych rozdielov. Štrukturálnych zdrojov na podporu ZEVO je v EÚ dostatok. Jediným problémom je fakt, že staré členské štáty majú týchto zariadení dostatok. Nové členské štáty naopak... akútny nedostatok. Ak teda košické ZEVO je dnes schopné vyrábať ročne 45 GWh elektrickej energie a 130 000 GJ tepla, ktorým vykuruje 2500 bytov a bratislavské ZEVO chystá obdobný krok, je jednoduché si predstaviť koľko problémov s energiami by vyriešilo 5 ďalších nových zariadení.
V zmenenej geopolitickej situácii, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje ceny energií a núti hľadať štáty EÚ bezpečnejšie zdroje mimo Ruska musia byť korigované aj priority celej únie. Už o niekoľko mesiacov možno nebudú stačiť deklarácie o uhlíkovej neutralite keď poľské a chorvátske terminály na skvapalnený plyn budú praskať vo švíkoch a inžinieri si budú márne lámať hlavy ako cez ne do absolútne poddimenzovaných rúr natlačiť 5 mld. m3 pre Slovensko. Jedno overené riešenie zo zahraničia, ktoré by dokázalo znížiť našu závislosť na zemnom plyne o 5 % je k dispozícii: prestať už konečne skládkovať komunálny odpad a začať ho energeticky zhodnocovať v ZEVO.
Energetická bezpečnosť krajiny sa tvorí desiatky rokov, budovaním infraštruktúry, diverzifikovaním zdrojov, hľadaním nových možností. Jedným z nich je získavanie energie z odpadu. Na Slovensku dlhé roky ostrakizované, vo vyspelej Európe často a dlhodobo využívané (celkovo ich je vyše 500). Množstvo primárnej energie vyprodukovanej v európskych ZEVO v roku 2019 sa rovná ekvivalentu 13,8 miliárd m3 zemného plynu. Toto množstvo predstavuje cca 9 % zemného plynu importovaného z Ruska do EU v minulom roku (155 miliárd m3 2021).
Všade v západnej Európe je ZEVO nielen súčasťou modernej infraštruktúry odpadového hospodárstva ale zároveň aj energetickej infraštruktúry. A to aj v „zelených krajinách“ akými sú Švajčiarsko, Rakúsko a Švédsko. Holandsko, vďaka energii získanej z odpadu dnes šetrí 1,5 miliardy m3 zemného plynu ročne. V Dánsku alebo Švédsku sa odpad podieľa na celkovej výrobe tepla v rozsahu 24 až 29 %.
Maličkú nádej nám dala Vláda v roku 2020 vo svojom Programovom vyhlásení, v ktorom sa o.i. píše: Vytvoríme podmienky na zvýšenie miery energetického zhodnocovania komunálneho odpadu vzniknutého na Slovensku. Zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov budú podobne ako vo všetkých vyspelých krajinách EÚ integrálnou súčasťou zhodnocovania tých zložiek komunálneho odpadu, ktoré nemožno efektívne materiálovo recyklovať.
Už nám len zostáva nesmelo dúfať, že každý pochopí prečo je ZEVO pre Slovensko dôležité
