Slovensko je poslednou krajinou v Európe odmietajúcou nové ZEVO

Písmo: A- | A+

Pamätáte si Mečiara a jeho plány, ktorými chcel zmeniť Slovensko na Švajčiarsko tzv. treťou cestou?

Dopadlo to tak, že nás susedia idúci po overenej ceste „na spiatočke“ predbiehali a trvalo nám desaťročia kým sme ich začali dobiehať. Presne tento scenár nám hrozí znova - tentoraz pri nakladaní s odpadom. Napriek funkčnej a rokmi overenej ceste energetického zhodnocovania, ktorá v západnej Európe desaťročia odkláňa odpad od skládok, hľadáme experimentálnu trajektóriu tretej cesty. Jediným výsledkom našej „vlastnej cesty“ je frustrujúca realita: na skládkach stále končí viac ako polovica vyprodukovaného komunálneho odpadu. Miesto švajčiarskej výkladnej skrine sa stávame ázijským smetiskom...

Využívajúc emóciu strachu a neustále démonizovanie Zariadení na energetické využitie odpadov (ZEVO) sa už sa ani nesnažíme hľadať pozitívne príklady krajín, kde táto naša „tretia cesta“ laboratórne funguje. Pretože nefunguje nikde!

Nejaký čas sa zdalo, že ikonou všetkých zero waste fanúšikov by mohlo byť maličké Slovinsko. Veď keď v roku 2019 The Guardian napísal článok pod titulkom From no recycling to zero waste: how Ljubljana rethought its rubbish“ (Od nulovej recyklácie k nulovému odpadu: ako Ľubľana prehodnotila svoj odpad)... a to už je niečo... Waw! Ľubľana sa stala okamžite vlajkovou loďou zero waste teoretikov.

Lenže odborníci sa na medzinárodných konferenciách na rozdiel od redaktora The Guardian začali pýtať: Ak Slovinsko nemá zariadenia na spracovanie zvyškového odpadu kam mizne odpad? Ak Slovinsko nerecykluje 100% odpadu, kam mizne odpad? Je Slovinsko naozaj Zero Waste? Otázky stále pribúdali ale odpovede neprichádzali. Ako teda naozaj vyzerá slovinské odpadové hospodárstvo v reči čísiel (SiStat 2021Eurostat 2021): 

✔  miera triedenia komunálnych odpadov pri zdroji je takmer 70 %,

✔  miera recyklácie komunálnych odpadov je na úrovni takmer 60 %,

 miera skládkovania komunálneho odpadu je na úrovni 10 %,

medziročný nárast produkcie komunálnych odpadov sú 3 %,

❌ ročná produkcia komunálneho odpadu na obyvateľa je 509 kg (SR = 421 kg),

❌ v štatistikách chýbajú údaje o nakladaní s 18 % komunálneho odpadu,

vzhľadom k chýbajúcim spracovateľským kapacitám sa značné množstvo odpadov „recykluje“ (napr. 102 000 ton plastov) v zahraničí, v krajinách ako Bosna a Hercegovina, Turecko, Srbsko, Malajzia, Indonézia, 

❌ nerecyklovateľný odpad v podobe TAP sa exportuje na zhodnotenie do cementární a ZEVO v susedných krajinách (okolo 60 000 ton sa doviezlo na energetické zhodnotenie aj k nám).

Slovinci s fikciou zero waste končia o dva roky

Pre lepšie pochopenie, Slovinci dokázali v priebehu desiatich rokov zvýšiť úroveň triedenia odpadov pri zdroji z 30 na 70 % a pomocou MBÚ (mechanicko-biologická úprava odpadu) liniek odkloniť odpad zo skládok z 55 % na súčasných 10 %. Nedostatok spracovateľských kapacít však viedol k tomu, že deklarovaná vysoká miera recyklácie a zhodnotenia odpadov sa dosahuje v zahraničí. A to sa ukazuje ako reálny problém. Kým výstup z MBÚ liniek v podobe TAP (tuhé alternatívne palivo) je smerovaný na energetické zhodnocovanie napr. do viedenského ZEVO Pfaffenau, nakladanie s vytriedenými plastami v Malajzii má s reálnou recykláciou pravdepodobne málo spoločné. Ak teda dosiahnutie zero waste znamená „prehodiť odpad cez plot k susedovi“, aký zmysel má stavať ZEVO? Robme to všetci, veď niekde v rovníkovej Afrike alebo juhovýchodnej Ázii sa to „stratí“.

Aj v Slovinsku však nakoniec zvíťazil zdravý rozum a zodpovednosť nad zero waste marketingom. Pred viac ako rokom vytvorila slovinská vláda odbornú diskusiu k téme energetického zhodnocovania odpadov. Pracovná skupina, vyhodnotila existujúce kapacity zariadení na energetické zhodnocovanie odpadov v Slovinsku ako nedostatočné. Vláde odporučila pre dosiahnutie sebestačnosti v oblasti nakladania s nerecyklovateľným odpadom výstavbu nových koncových zariadení. V spolupráci so samosprávami vláda vytipovala umiestnenie troch nových ZEVO v Ľubljane, Maribore a Kočevje.

Všetci stavajú nové ZEVO, my nemusíme. Máme skládky

Slovinsko sa včas spamätalo. A s ním takmer všetky štáty, ktoré doteraz skládkovali. Teda okrem Slovenska!!! Česi, Maďari, Fíni, Švédi pochopili, že MRBT a MBÚ technológie sú síce cool marketingový nástroj na získanie titulu „zero waste city“, problém s reziduálnym odpadom na skládkach však nevyriešia. Súčasťou riešenia pre udržanie materiálových a energetických tokov v obehovom hospodárstve je práve ZEVO. To netvrdím ja, ale odborníci na odpad naprieč celou Európou (Circularity Gap Report 2021).

Krajiny s mnohoročnými skúsenosťami s energetickým zhodnocovaním pokračujú v rozvíjaní tejto technológie. Napríklad vo Fínsku onedlho pribudne nové zariadenie s ročnou kapacitou 120 tis. ton v Korvenmäki. O ďalších 200 tis. ton ročne sa rozšíri kapacita ZEVO Vantaa takisto vo Fínsku. Vo švédskom Štokholme sú v príprave hneď 2 nové ZEVO. Zobudili sa aj Maďari, ktorí idú v Budapešti stavať ZEVO s kapacitou 360 tis. ton odpadov ročne a plánujú ďalšie pri Debrecíne. Bulhari začali budovať nové ZEVO v Sofii s kapacitou 180 tis. ton ročne. Srbi tiež stavajú nové ZEVO pri Belehrade. Česi dostavali ZEVO v Liberci a Plzni a idú stavať ďalšie tri zariadenia v Mělníku, Českých Budejoviciach a Komořanech. Už aj miniatúrna Malta sa spamätala a aktuálne majú vo výstavbe ZEVO s kapacitou 115 tis. ton odpadu ročne.

Vyzerá to tak, že na Slovensku ideme v protismere s celou Európou. Prečo niektorým politikom vadí ZEVO? Rozumej, rovnaké zariadenie aké fungujú v „eco friendly“ Švédsku, Dánsku, Rakúsku, Švajčiarsku, Nemecku. Prečo sa snažia, aby sme mali ochranu prírody, vodných zdrojov, biodiverzity na úrovni týchto štátov, ale o systéme odpadového hospodárstva, ktoré majú tieto štáty špičkovo nastavený aj vďaka ZEVO nechcú ani počuť? Namiesto toho opakujú, že nové zariadenia Slovensko nepotrebuje, lebo nebude dostatok odpadu, pritom každý rok nám stúpa jeho objem o 3%, vo vyspelejších regiónoch Nitrianskeho a Trnavského kraja až o vyše 6 %. Čiastočné využitie cementární je dobrý nápad, ale vláčiť odpad z Galanty do najbližšej cementárni v Rohožníku alebo na Považie je veľmi uhlíkovo nerozvážne riešenie. O umelom predlžovaní životnosti skládok radšej pomlčím. Jednoducho tomu prestávam rozumieť.

Skryť Zatvoriť reklamu