Granada
Granadu som si vždy predstavoval ako pueblo v pekelne vysušenej krajine. Trochu americkej príchute pridáva diaľnica z Malagy. Zdalo sa mi, že domáci museli založiť toto mesto z čistého zúfalstva, lebo už nevládali docestovať ďalej od mora. Keď sa ale na horizonte objavila Sierra Nevada, tak mi padla sánka. Pustá krajina v diaľke vystrelila do neba a v 37 stupňovom teple sa pod vrcholmi beleli pásy snehových polí. Majestátny Mulhacén je vysoký skoro 3,5 kilometra a na vedľajšiu Veletu sa vyveziete lanovkou, kde máte okolo 130 zjazdoviek. Samozrejme že v zime, ale aj tak by som sa hádal, že lyžovať sa v Granade nie je možné dlhšie, ako na Veľkej Rači. Znova a znova som sa presviedčal, že podceňovať múdrosť ľudí v minulosti sa nevypláca. V ten deň som mal pod zasneženými horami na dosah svoj sen. Nespravodlivo opomenutý div sveta, palác Alhambra. Jeho návšteva ma preniesla do ďalekej minulosti takmer na celý deň. Umajovci boli ako civilizácia z budúcnosti. Kým my sme budovali prvé kamenné veže našich budúcich hradov, oni mali fontány s levmi, výpočty hviezdnej oblohy, plastiky z mramorovej štuky, čipkované kamenné hlavice stĺpov, brúsený betón a zlátené kazetové stropy, A večer popíjali víno a al kohol z granátových jabĺk s ľadom z kopcov nad nimi. Keď som sa vrátil časovou bránou späť a prešiel na parkovisko, ukázali hory svoju moc. Zastavili všetky molekuly pary nad Granadou a spustili teplý dážď. Ideálny čas pozrieť niečo v meste. Pád Umajovcov a vznik kresťanského superkráľovstva bol väčšia revolúcia, ako si u nás deti na hodine dejepisu vedia predstaviť. Boli to divoké deväťdesiatky 15teho storočia. Alhambra pritom ani nebola dobitá. Bol to činčilový kožuch a Mercedes s jachtou v jednom. A Izabela Kastílska svoj nový obytný šperk chcela viac ako svojho muža a jeho Aragónsko. Mala na klenoty skrátka nos. Odchádzajúci mauri zanechali informáciu, že sa oplatí vyplávať na kraj sveta, lebo namiesto útesu, odkiaľ všetko padne do vesmíru, tam bude zlato, ktoré zase padne vhod každému, kto ho ukradne. Len rok po nasťahovaní do Alhambry vyplával Krištof Kolumbus obsadiť to, čo nájde. Po roku sa vrátil a progresívny mafiánsky pápež Borgia pre istotu rozdelil nový guľatý svet medzi mocnosti, aby mu neklesali príjmy kôli vojnám. O pár rokov dorazilo do Španielska prvé zlato z Peru. To bolo väčšie terno, ako všetky eurofondy. Páni sveta z Alhambry boli odrazu bohatí ako Putin a mohli roztiahnuť svoje márnotratné krídla… To zlato môžete vidieť napríklad v granadskej katedrále. Nový svet a nové myšlienky vrátili Granadu medzi vychytené adresy sveta. Namiesto oltára apsida, za ňou kolonáda s desiatkami oltárov zatavenými v zlate a vznášajúce sa varhany v strede lode na ohromných stĺpoch. Ani v Pešti by ste také nenašli…
Mne sa pri natáčaní tej krásy nepoeticky vybil mobil a uprosil som sekuriťáčku, aby si odpojila lampičku zo zástrčky. Keďže zatvárali, bolo to nekonečných 10 minút. Keď sa ma chystala definitívne vyhodiť, tak som vystrelil a natáčal všetko okolo seba ako blázon, zatiaľ čo ona rozvážne kráčala za mnou s tým, že ma buď vyhodí, alebo zavrie v nejakej hrobke. Keď sa mi podarilo obehnúť katedrálu dookola, tak som kapituloval a nechal sa vyviesť, pričom hneď za mnou zabuchla dvere. Nevadí, pozriem si to v kľude doma na telke….
Po letnom daždi bol vzduch ako u nás na záhrade. Zo spleti ulíc som zostal očarený námestím Trinidad. Bolo by to obyčajné kamenné námestie, keby bolo u nás. Aj pár kaviarenských stolov by na ňom u nás asi bolo. Ale v Granade som sa ocitol v tropickom pralesnom parku. Musel som sa posadiť a objednať si predraženú paellu. Máte tu ale dokonalé počasie,- utrúsil som čašníkovi.
-Iste, ale len dnes. Zajtra už bude 38. Ale ak prídete v januári, tak si môžete aj zalyžovať.
Granada je dokonalá, len nie vždy….
Málaga
Malaga má ľudský rozmer povedzme naších Košíc, aj keď má obyvateľov ako Bratislava. V svojom centre. Zatiaľ čo naše supermesto má okolo len dediny a mestečká, Malaga má kilometre zastavaného pobrežia s hotelmi, satelitnými mestami a infraštruktúrou pre tisícky Švédov a Rusov, ktorí tu žijú a chodia do škôl a hrajú hokej a nemienia odísť domov. Ďalšie stovky Čechov a Slovákov si tu zase kupujú apartmány na dôchodok. Zaujímavé, že najviac tí najnárodnejší... Hádam si španieli so zmeskou dôchodcovských imigrantov vytvoria harmonické spolužitie. Zase miesto to nie je zlé. S kúrením si netreba lámať moc hlavu. A okolo je všetko, na čo si človek spomenie. Samotné mesto sá dá prejsť za jeden deň. Milé ulice a námestia pomerne priestranné a výstavné. Kúsok stredoveku a dokonca aj antické divadlo pod hradbami. Neodolal som múzeu Picassa a zmrzlinárni na hlavnej ulici. Body navyše pridáva obrovský park a promenáda pri prístave. A keď sa vám mesto omrzí, sadnete na vlak a ste za chvíľu vo svojom apartmáne, alebo na lietadle na Slovensko, kde si môžete vybavovať dôchodok. Napríklad…
Marbella
Ak ste radový turista, tak vás poteší, že je na nábreží Marbelly Česká hospoda. Tam si môžete dať kadečo, ale ja by som doporučoval ostať len pri tom pive. Pekný park so sochami Salvatora Dalího a romantické uličky s námestíčkami vás pohltia.
Pomarančovníkové námestie je taký koncentrát romantiky, že sa budete musieť osprchovať a oprať si veci, aby ste sa ho zbavili.
Trochu ma prekvapilo, že železnica až do Marbelly nejde. Je to predsa len také provinčné mestečko.
Ak ste ale ruský milionár, alebo slovenský politik, tak Marbella bude ďalšia adresa pre parking vašej jachty, okrem tej, čo máte v Chorvátsku. Počet milionárov na jednu stoličku v kaviarni je vyšší ako v Dubaji. A tak si možete v prístave Puerto Banús pokukať kabelky od Bulgariho, aj modely od Ferrari, zaparkované pred obchodmi. K tomu tá Plzeň a nejaký tapas, taký výlet predsa nemôže dopadnúť zle. No nie?
Mijas Pueblo
Do Michas sa vám oplatí odtrepať tú štvrť hodinku od pobrežia. Mega romantické mesto prilepené na svahu hory je len pár minút autom od pobrežia. Schody medzi úzkymi uličkami sú vykladané mozaikou a na bielych fasádach s čiernymi mrežami a modrými kvetináčmi sa môže vyučovať estetika urbanizmu. Kto potrebuje doladiť svoju chalupu v provensálskom štýle majolikovým čislom domu, alebo hodinami, musí ísť práve tam. V podstate tam nič nie je, okrem krásna, cez ktoré sa môžete prechádzť a nikdy vás neomrzí. Aj keď je to turistická atrakcia, tak nič nie je umelé a nič nevypadá lacno. V jednom šik obchode s umeleckými doplnkami boli čiernobiele fotografie Michasu spred sto rokov a mestečko vypadalo smutne, biedne, ošarpane a špinavo ako Vyhne na konci socializmu. Teraz sa ani nedá uveriť, že pred sto rokmi, sme boli na tom lepšie…
Miesta ktorými som sa túlal boli tak zaujímavé, že nie všetko som popísal a zdokumentoval v jednom blogu.
Takže ak vás zaujalo moje cestovanie časom, tak si prečítajte a pozrite jeden z opomenutých divov sveta, očarujúcu Alhambru.
A časom pridám samostatný príbeh sexi mesta Rondy. Možno vás to prinúti ísť si pozrieť tieto krásne miesta, alebo ak ste tam boli, tak si ich pripomenúť. Alebo vás tam prenesiem ja, mojimi príbehmi. Bude mi potešením.
