Do Damamu sme mali odletieť prvého januára. Po Vianociach som našiel sedieť moju ženu nešťastnú doma nad testom, ktorý je vyšiel pozitívny na Coronu. Celá zúfala sa opýtala čo budeme robiť. Porozmýšľal som a povedal- Nič. Uvidíš, že sa to nejako vyrieši. Výlet nám organizoval kamarát, ktorý všetko vybavil včítane lacných leteniek, ktoré boli lacné aj preto, že sme leteli prvého januára a možno aj preto, že sme nemali so sebou žiadnu batožinu. Moja žena sedela zúfala nad malým batôžkom a snažila sa do neho zbaliť na osem dní. Čo budeme robiť?- Opýtala sa. Rozmýšľal som a odpovedal - No necháme doma alkohol, kozmetiku a jedlo. A na oblečenie si vezmeš čiernu plachtu. Aspon si nik nevšimne tvoje rúško. - Na Silvestra mi prišla od kamaráta správa, že mu nezabrali lieky na vysoký tlak a možno pôjde na pohotovosť. Takže by sme mali počítať aj s tým, že poletíme sami. Moja žena sa ma celá zúfala opýtala, že čo budeme robiť. Porozmýšľal som a odpovedal že nič, lebo pacientov s vysokým tlakom posielajú z nemocnice domov. 1 januára nás vysmiaty kamarát vyzdvihol, naložil do auta na odviezol na letisko. Nastúpili sme do lietadla Wizzairu do uzučkých sedačiek a každý sme ešte aj sedeli inde. Tie letenky mali byť zadarmo. Aspon že som mal rožok ktorý som mohol žuť celých päť hodín.
Po pristátí sme rozhýbali odkrvené končatiny a zistili, že je veľký problém spustiť naše mobily zvyknuté na voľný prístup na internet. Nakoniec môj nový kamarát z Pakistanu, ktorý spinkal vedľa mňa kohosi uprosil, aby mi zdieľal dáta a mohli sme sa dostať k našemu taxíku do Bahrajnu. Taxikár bol týpek, čo si ma dal na Whatsapp, povyzvedal sa kam ideme a po ceste mi prišli maily, že povymieňal objednané taxíky cez Daytrip za seba. Skrátka arabský obchodník roka. Hotel bol okázalý a mal priestranné izby. Ako bonus bol aj balkón s pohovkou. Bahrajn začal získavať prvé body. Ráno sme kamarátovi volali pohotovosť, lebo nevstal z postele. Chlapíci mu natočili ekg, pred hotelom ho naložili na nosítka a vyrazili sme na prehliadkovú jazdu po Maname sanitkou. V nemocnici ďalšie ekg a pár infúzií. Potom röntgen hrudníka a odbery na rozbor. Nakoniec nejaké lieky a ešte posledné ekg s kardiológom. Po obede sa mi podarilo zavolať si odvoz, keď som presvedčil chlapca, čo robil kasu na rampe, aby mi nabil mobil. Večer sme sa vrátili po nešťastného kamaráta, ktorý konečne vypadal trochu šťastne. Prepustili ho až vtedy, keď si boli istí, že sa im druhý deň neváti. Z urgentu sme išli východom pre persomál, lebo som bol v bielom a chodil som tam hore-dolu celý deň. Nový známy na rampe nás pustil zadara a my sme mohli užívať nočný život v Maname. Ešte že mal kamarát ten nemocničný vellness zadarmo...
Ráno ma nezobudilo ani zvolávanie k modlitbe. Nikto z nás nepotreboval záchranku a tak sme mohli vyraziť na lov zážitkov. Jeden zo symbolov Bahrajnu je strom života, ktorý stáročia odoláva smrti v púšti. Silná to romantická predstava. Neodradila nás ani polhodina cesty autom. Kamarát navigoval a ja som sa snažil trafiť do správnych odbočovacích pruhov medzi prúdmi áut. Neskôr bolo pruhov menej a nakoniec žiadne. Vbehli sme medzi ropné pumpy a stovky rúr pohádzaných v púšti. Do toho nás smerovka naviedla na poľnú cestu k stanovému mestu so stovkou šiatrov skrytými za plachtami s bránami, stĺpmi s osvetlením, ihriskami na basket, vodárňami, ulicami a dráhou na motokáry. Akoby sa na púštnej planéte z Hviezdnych vojen rozhodli urobiť festival Pohodu a zostali tam rovno aj bývať. V strede toho šialenstva bol kopec s betónovým lemovaním na vrchole ktorého trónil starý strom. Vybrali sme sa k nemu trochu zmätení z toho, čo vidíme okolo. Pri strome sa motala len jedna rodinka. Akurát som prišiel k nim. Keď tatko zareval na syna - Nechytaj nič na zemi, boh vie kto to osral! - Dobrý deň, - pozdravil som. Odzdravil len clapec a už ich nebolo.... Pod kopcom pri motokárach bol stan, ktorý vypadal ako cirkusová krčma. Inštinkt ma dotiahol až k pultu s talianskym profi kávovarom. Objednal som si kapučíno, zaplatil kartou a dal sa do reči s barmanom. Aká je pravdepodobnosť, že pri strome života stretnem práve slovákov? A kto vlastne býva v stanoch okolo? Barman pokrčil plecami. - Ja som prišiel z filipín pred týždňom....- Že som sa vôbec pýtal... Neskôr mi náš taxikár vysvetlil, že stany sú pre domácich na víkendové grilovanie. Pozemky si nekupujú, len po sezóne to musia zbaliť a vypratať. Boh vie, kde to všetko potom v lete skladujú...
Medzi mrakodrapmi je aj hlavná mešita s knižnicou a starostlivo udržiavanými záhradami. Kultivovaný sprievodca z egyptu vypadal skôr ako knihovník, než ako immán. Usadil nás na stoličky, porozprával o mešite a potom začal propagačný výklad islamských zvyklostí. Bolo to mierumilovné a celkom poučné, keď vysvetĺoval, že zvolaná motlidba sa môže odložiť kôli dôležitej práci, ale nie kôli futbalu. Poobedná motlidba mala prísť v čase, keď tieň je rovnako dlhý, ako človek. Na svetelnej tabuli blikali presné časy modlenia. Ktosi sa opýtal, že kto tie časy určuje. -Neviem,- odpovedal sprievodca. - Pre Bahrain ich máme v appke. Na tabuli pri vstupe som neveriacky pozeral na plagát v slovenčine. Ak chcete vedieť viac o islame na slovensku, načítajte qr kód.... Zaujímavé, že keď som chcel cez qr kód rozbehnúť dáta, tak to mi nešlo. No tuším, že by naši cirkevníci mali na sebe zapracovať. Tržnica bola celá švrť. Hneď za okázalým vstupom mal návštevník dojem, že najdôležitejšie k životu sú pre domácich ženské zlaté šperky a pánske holičstvá. Z mešity sa ozvalo zvolávanie k motlidbám ale zdalo sa, že každý mal niečo dôležité na práci. A to ešte nebol futbal! Večeru sme si dali na ulici vraj v najlepšom street foode v okolí. Čašníčka Vybehla s jedlom a začala mi vysvetľovať, či sa nanahnevám, ak si ma natocí na Instagram, ako mi chutí ich jedlo. Netuším prečo si vybrala práve mňa, ale po tom, čo som ich Chickbuckbahrain vychválil, mi mohli dať aspoň zľavu...
V prítmí v hale obchodného domu plávali malé žraloky v obrovskom valcovom akváriu. Tatko ukazoval synkovi - look at baby shark! Chlapec to nejako nestíhal. Odrazu sa voda spenila a zo závoja bubliniek pomaly padal dolu potápač s fľašami kyslíka. Zakýval nám a chlapec začal radostne vykrikovať- Baby shark! Baby shark! Nad hlavami skočili do vody ďalší potápači. Urobiť školu potápania v akváriu v obchoďáku je nápad roka. Večer mi písal taxikár, že zrušil moje taxíky cez objednávku a dvezie nás ako súkromná osoba. Chlapec bol naozaj obchodný talent. P. S. Zaplatené dáta mi stále nejdú.
