01 Bangkok - nebo, peklo, erotika - pre každého niečo…
Tak najskôr dôležité upozornenie pre cestovateľov po planéte. Keď letíte do Thajska, tak potrebuje zbaliť okrem peňaženky už len domácu domácu. Tu si už kúpite jedlo, pivo, čudné ovocia, trávu a sloníkové tričko. Ale pozor na rozpočet! Lebo k tomu prikúpiťe aj kabelku, sluchátka, Rolexy, luster a rubinovy prsteň. A to ten rubín je kupodivu pravý. Na druhej strane poznám šťastného chlapíka, ktorému stačili k dokonalej dovolenke jedny kraťasy, dve tričká a päťhodinová masáž štyroch rúk...
Čoho sa nemusíte báť v Bangkoku?
9 z 10 tich mladých mužov má obavy, že stretnú na prechádzke Bangkokom krásnu Thajku a len čo sa s ňou nezáväzne zoznámia tak zistia, že v nohavičkách je modelka vlastne obdarený chlapec a oni budú mať z toho pokazený celý zbytok večera. Nepodliehajte panike! Tejto situácii sa ľahko vyhnete, ak sa nebudete chovať ako bežný slovenský junák. Takže sa hlavne nemôžete ožrať ako prasa a potom sa potácať stratený od kamarátov sám párty štvrťou, kde takíto chlapci nakoniec spadnú do náručia prvej sporo odetej vyvinutej dievčiny, ktorá ich starostlivo odvlečie ako vrece zemiakov do taxíka a na hotel. Tam sa potom náš bežný chlapec preberie a očakáva náruživú noc, lebo sa cíti triezvy, krajší a vybavenejšíí ako nemeckí chlapci, ča sa tam motali rovnako nadrbaní okolo. Keďže už náš valibuk znovu rozpráva, vyzná novej frajerke v skrátenej verzii lásku a očakáva, že ona ako profesionálka preberie k životu aj zbytok jeho tela. Lejdyboy oživí pracne mŕtvolu a chlapca napadne dostať vzťah na vyššiu úroveň a stiahnuť jej nohavičky. No a už je trauma na svete! Priznajme si, že Khao San nie je diskotéka v Zákamennom. Veľké egá našich chlapcov narazia vo svete na realitu voľného trhu a keďže si za kvalitu nepriplácajú, tak sa ráno nezobudia vedľa exotickej krásky, ale nového kamaráta. Kto nechce platiť za Mercedes, musí sa vedieť voziť aj na Trabante…
O šťastných koncoch a ťažkých začiatkoch
V Bangkoku spoločenské poklesky nikto nerieši. A Khao San je novým Vatikánom slobodnej zábavy. Aj keby minister obrany fajčil marihuanu na ulici, alebo by sa prezident bozkával s ochrankárom. Dokonca keby sám Ježiško prišiel sem a hlásal by lásku medzi blížnymi v parochni a bikinách, ani ten by sa nemusel cítiť nepatrične. Je to jedno z 10 top miest na svete, ktoré treba vidieť, zažiť a potom sa tam vrátiť. Doporučujem ale štuplíky do uší a naučiť sa posunkovú reč. Dať si pauzu od množstva hudobných produkcií si môžete napríklad v niektorom Cabanos bare. Našincov tieto podniky túlavých myšlienok moc nelákajú, aj keď majú sortiment naozaj široký a u nás by za návštevu takéhoto podniku hrozilo doživotie. Slováci ale najradšej rozoberajú sexuálne netradičnosti. Hlavne tie, čo kolujú o susedoch. O masážach v Bangkoku som počúval legendy. Tých prevádzok boli stovky a kreslá boli aj na ulici. Ale podľa legiend bolo dôležité ísť na poschodie, kde sa na váhavého turistu vrhnú divoké Thajky z džungle a sprznia ho. A to za výhodnú cenu polročného predplatného Katolíckych novín… Neskôr večer sme sa so ženou rozhodli, že podľahneme hriechu a uťahaní sme padli do kresiel náhodnej prevádzky, čo išla okolo. Usmiata Thajka prišla ku žene a ku mne prišiel smutný starší pán, ktorého nočný život už asi dosť dlho nebavil. Mal som obťažujhúci pocit, ako keď si v bratislavskom obchoďáku objednávam kávu. Napriek tomu ujo začal robiť čo musel a ja som si mohol začať užívať nesexuálnu masáž. Asi po minúte som cítil, ako mi ťapká po nohe. Finiš! - zahlásil. Celé si to prespal, - oznámila mi moja žena. Na nočný život v Bangkoku sa musím skrátka lepšie pripraviť…
O Nočných plavbách a pascách v baroch
Desiatky lodí vás prevezú po rieke Chao Phraya. Skvelý zážitok, keď vás ohromí centrum mesta veľkého ako Londýn v nočnom outfite. Nakŕmite sa dobrým jedlom /ak predbehnete číňanov na lodi/. A užijete si domáci folklór, aj drag queen lejdyboys. My sme si večer vyhajpovali našími ľudovkami a polkou. Číňania točili ako diví. Spolu s nami cestovali mladomanželia z hlavného mesta. Na lodi chýbali, lebo ich zlákal striptíz program v bare. A to nebol obyčajný program. Umelkyne sa nielen vyzliekali, ale aj podávali športové výkony, do ktorých býva zapojené aj publikum. Zo športov tieto bary preferujú ping-pong. Najskôr som na tom nevidel nič výnimočné, len som sa čudoval, že umelkyne nepoužívajú žiadne športové náčinie. Čo tie loptičky vypľúvajú?-poznamenala moja žena. Vtedy mi to docvaklo. Vlastne áno, len nie ústami… Na druhý ďeň vypadal mladý pár po návšteve baru, akoby ich prešiel valec. Dobrú hodinu sme nedočkavo čakali, kým z mladého muža vypadla nejaká veta. Popísal to tak, že v bare boli sami a tak pre rozprúdenie zábavy vytiahol peňaženku a hodil na stôl dve stoeurovky, nech im niečo prinesú. Prišli všetci, aj kuchár… V ten okamih začal tiecť alkohol prúdom a umelkyne odpálili párty rovno na ich stole. Zbytok noci si už nepamätali… Náš sprievodca sa len držal za hlavu. Panebože! Ved im stačilo dať dvacku! Veru, málokde stačí tak málo, aby ste boli výnimoční, ako v Bangkoku.
O biznise na vode a smutnom moste
Sedel som na člne a vzal som si od vysmiatej predavačky kokosovú zmrzlinu. Skúšala mi ešte ponúknuť grilovaného krokodýla, čo bol natiahnutý na ráme hneď za ňou. Náš lodivod naštartoval motor z náklaďáku, ktorý vypľul kúdoly naftového dymu a pohli sme sa spleťou kanálov. Všade okolo boli obchody nad vodou napchaté neuveriteľným množstvom sprostostí. Zaujímavé veci som zase nemohol kúpiť. Obrovské preparované chrobáky a netopiere, živé anakondy… Najviac sa oplatí asi len pozerať okolo seba, kým vás loďka vozí hre-dolu. Plávajúce trhy Damnoen Saduak sú hodinku a pol od paláca v centre. Síce som tam nič okrem zmrzliny nekúpil, ale to vozenie po kanáloch stálo za to. A keby to pre vás bolo málo, tak pár kilometrov ďalej je svätý grál milovníkov vojenských filmov. Most cez rieku Kwai. Most je pekný, turistov je primerane. Prešiel som sa po ňom hore-dolu a presviedčal sám seba, že práve tu som musel prísť. Ale most je fakt pekný. Krajší ako ten pôvodný drevený, čo stavali zajatí vojaci. Tí chudáci sú väčšinou poukladaní vedľa seba na cintoríne neďaleko. Všetko je upratané a čerstvo vymaľované. Aj parné vláčiky na koľajniciach, aj vkusne aranžované nevybuchnuté letecké bomby pred mostom. A na druhej strane rieky je väzenský tábor, orginálny, ako thajské I Phony na trhovisku. Bolo to tam pekné. Ale na vojenské filmy sa už pozerať radšej nebudem. Lenže Thajsko tak ľahko turistov na hotel nepustí. Na obed sme totiž mali ísť na plávajúce reštaurácie. Prístav mal impozantnú veľkosť a plávajúce reštaurácie tvorili mesečko nereálne ako kulisy z filmu Indiana Jonesa. Až som nevedel čo skôr. Okrem nájazdu na bufetové stoly som sa zavesil na zábradlie a fotil okoloidúce pontóny vyzdobené ako párty bary. Cestou po rieke Kwai sme míňali veselé párty s čínskou hudobnou produkciou. Plavba v Kanchanaburi mi konečne vyčarila úsmev. Rozjarení číňania mávali tak oduševnene, že sa im nedalo neodmávať. Rieka Kwai bola nakoniec čarovná aj s kalnou vodou v daždi.
