Čo zaujímavé sa dá zažiť na Krabi? Ponúkam výber naj aktivít.
Umývanie slonov.
Sloníky majú svoj azyl na farme, kde kerysi vláčili drevo, ale dnes sa už venujú len sociálnym sieťam, ako naši politici.. Keďže aj vozenie sa na nich im spôsobuje stres, turisti ich môžu len kŕmiť a rajbať im kožu pri kúpaní. Keď vás sloník oserie mohutnými briketami, treba to brať ako prejav ich spokojnosti. Sú veľmi pokojné. Veď aj ja by som bol, keby ma celý deň niekto kŕmil a škrabkal v teplej vode….
Kajak cez mangrovníkový les.
Skvelá aktivita. Les je iný, taký tajomný. Domáci vás prevedú jeho zákutiami. A myslím, že to ani nie je moc nebezpečné. Po tom, čo sa jeden kajak prederavil, odkráčal popri ňom mladý domorodec hodný kus, bez toho, aby sa bál krokodýla číhajúceho v kalnej vode. Po hodnej chvíli dopádloval s náhradným kajakom ďalší domáci a už z diaľky naňho vykrikoval: - Hej lejdyboj, tu máš čln!-
Chlapec túto hru asi poznal, lebo obratom zakričal. - Už som povedal všetkým, kde ťa môžu vidieť večer tancovať pri tyči!-
Keďže chlapcom chýbali zuby, asi by ako lejdyboji umreli od hladu.
Pri sledovaní videa na TV a monitore zmente kvalitu v nastaveniach na vysojú.
Návšteva lietajúcich skál na Pandore.
Bohvie prečo to takto nik nenazval. Oficiálne sa pláž volá Railay West. A aj keď ste na pevnine, dostanete sa sem iba loďou. Miesto je čarokrásne aj cez deň za odlivu. Keďže hotel na pláži nie je turistfriendly, tak kto nedoplnil zásoby v minimaríne, mohol len lutovať. Doporučujem vám najskôr si vybaviť toaletu, nabiť mobil, zbaliť so sebou deku, fľašku sektu, ovocie a kávu a nejakú spriaznenú dušu. Potom už nebude nič brániť vychutnať si Avatara naživo…
Večer zápasov Muai Thai
Pre mnohých mužov je Thajsko zemou vyvolenou nielen pre pokleslé mravy, ale aj pre bojové umenie, ktoré vie pozdvihnúť bitku v krčme hneď na inú úroveň. Niektorí našinci si aj zaplatia za tréningy, kde aj nejakú bitku utŕžia. Odídu ako frajeri a domov prídu fajteri… Na nejaký tréning som nemal čas a ani podnebie. Ale večer plný zápasníkov som si ujsť nemohol nechať. Jeden drobný problém je, že kým u nás sa zápasí raz za štvrťrok v plnej hale a zarobia na tom tak dvaja manažéri, na Krabi sú zápasy dva - tri krát do týždňa. A večer plný zápasov už po týždni nemáte s kým zostaviť… Čosi zachráni pár Dagestancov, ktorí aj tak neodídu a nemajú čo iné na práci. Ak niektorému turistovi končí kemp, tak sa na zápas pred obecenstvom nechá nahovoriť poľahky. Zvlášť keď mu sľúbite, že jeho súperom bude nejaký stredoškolák, ktorého si na tréningu vyberie. Potom ešte domáce stálice ako hlavná karta večere. Kuchár z bistra na pláži a krajčír z pánskeho salónu. Ešte na začiatok dvoch deviatakov čo v škole neposlúchali a gala večer na utorok máte hotový.
Hala s ringom bola primerane veľká a slušne zaplnená turistami, ale aj domácimi. Tých som si síce lístky kupovať nevidel, ale pre dotvorenie atmosféry sa hodili. Len čo som vošiel dnu, bol som ako obliaty vedrom vody. Pod plechovou strechou síce neboli okná, ale za mňa tam boli navyše aj všetky steny. Roj ventilátorov robil čo mohol, aby sediaci európania neodpadli hneď po usadení sa . Okamžite sme si všetci kúpili pivo, ako prvú pomoc. Zápasy dosahovali úroveň futbalovej nedele v Bánovej. Veď aj tam majú medzinárodné mužstvo… Niektorí zápasníci sa radovali že nezostali na zemi aj keď prehrali, iní boli znudení aj z víťazstva. Dagestanci zase ukázali, že pri nich amatérská úroveň zápasov končí a posledný zápas bol plný efektných kopov z otočiek, ktoré nie vždy došli až ku protivníkovi. Dojem ešte trochu naštrbila extra módna novučičká obuv zápasníka zjavne domácej produkcie, ktorej sa odlepila podrážka už v druhom kole. A mali sme aj ukončenie KO. Takže všetci MUSELI byť spokojní. V komentári na moje video zo zápasov mi chlapík posmešne napísal, že v Phukete sa bijú lepšie aj opité lejdyboi. No, možno my sme mali lacnejšie vstuenky…
Vonku už čakali taxíky a chlapci zápasníci si posadali na motorky niekedy aj so súperom a po peknom večeri sa pobrali - asi domov… Verím, že bolo pár deviatakov, ktorí po takom zápase rozmýšľali namiesto chodenia na tréningy radšej hodiť na seba parochňu a ísť potancovať v šatoch a štekliach do nejakého podniku…
Tržnica s perlami
Kým si kúpite niečo z výkladov v meste, tak pozisťujte od miestnych kde sú haly s veľkoskladom. Nie sú ďaleko, ale potrebujete hotovosť. To môže byť problém, lebo diskont je od ruky a taxikár s vami pôjde aj desať minút k bankomatu. Postoj nákupných maniačok sa zmení zo statusu: - Veď ja nič nepotrebujem! - do módu: - Perlami sa dajú elegantne vybaviť Vianoce pre všetky ženy v rodine.- A to len počas chvíle, keď som si kúpil trs banánov za euro. Ako jediný chlap v skupinke bol som poverený problém s hotovosťou vyriešiť, kým si dámy vyberali z nekonečna perleťových guličiek Obrátil som sa na taxikára, či náhodou nemá pri sebe hotovosť. Mesto nebolo za rohom, tak kývol že áno a opýtal sa, koľko potrebujem.
-Tak za tisíc euro .- odhadol som nákupy. Chlapík najskôr vybuchol do záchvatu smiechu a až keď si poutieral slzy, tak pochopil, že si nerobím srandu. Túto príhodu rozprával určite ešte dosť dlho doma aj kamarátom...
Nočný život v meste Ao Nang
Jedlo, pitie a zábava. To k Ao Nangu patrí, aj keď je to trochu väčší Poprad. Ale večer to tam na rozdiel od Popradu môžete parádne roztočiť. Pod strechami niečoho ako tržnica bez stien prechádzate cez podniky so živou aj trochu mŕtvou hudbou. Lejdyboji postávajú na chodníkoch a lákajú turistov na ich show v baroch za nimi. Občas urobia rozruch, keď okolo prejde svalnatý chlapec. Nonstop fungujú aj masážne salóny. A priamo na pláži začína ohňová show. Niet lepšieho miesta na zemi…
Sedeli sme v otvorenej galérii na poschodí reštaurácie Lavinia Thai Street Foods, ktorá vypadala rozhodne lepšie ako bistro, čo mala v názve a čakali sme na večeru. Bola to top gastronómia a chceli sme si to patrične užiť. Jedlo sme mali odskúšané a tešili sme sa na nové chute. Misy a taniere dorazili na stôl a tak sme do nich pustili. Mal som zelené kari, ktoré voňalo na kilometer. Vizuálne som zhodnotil čo bolo na tanieri a s vedomím, že som si objednal to najlepšie, som si nabral plnú lyžicu a nechal rozvinúť voňavé chute. V tom momente mi ústami prebehla tlaková vlna a za ňou pálivá žiara, ktorá v okamihu zabila všetko živé. To že som sa začal dusiť, som v tej chvíli vnímal ako kozmetický problém. Oči mi zaliali szy, ktoré zo mňa tiekli potokom, ako učiteľkám keď pozerajú Titanic. Žmurkaním som získal zrak späť a videl som, že sú všetci ticho a pozerajú na mňa. Aj čašník, čo jedlo doniesol. Nakoniec sa mi podarilo nadýchnuť sa asi cez uši.
-Krista! - zasípal som,- zabudol som povedať, že nechcem pálivé…-
Moje okolie vybuchlo do hurónskeho rehotu, čo čašníka trochu upokojilo, ale zostal pri stole.
-Si červený ako rak. Nejedz to! - povedala moja žena.
Môj tep spadol na prevádzkovú hodnotu a v ústach s vymretou mikroflórov začali vybuchovať chute korenia zo všetkých pirátskych ostrovov sveta.
- Neuveríš, ale je to dobré.- povedal som ešte sipavým hlasom. Nasledoval nový výbuch smiechu.
- Ja to dojem! Veď keď to jedia títo krpatí čierni pipíci, tak to dám aj ja! - Znova rehot. Teraz už tiekli slzy všetkým okolo. Čašník videl, že si znova naberám, tak opatrne začal cúvať od stola. Zastavil som ho a opýtal sa, kým som ešte normálne dýchal.
- To naozaj aj vy jete takéto jedlo?-
-Sorry, ale my si doprajeme skutočne pikantné jedlá. Vám varíme ako pre deti.- mykol plecom čašník a hrdo urazene odišiel.
Keď si teraz dám niekde zelené kari, tak je to mliečna žbrnda bez chuti. Ale vtedy som som tú misku jedol asi hodinu…
Epilóg:
V spacom autobuse ktorý nás viezol do Georgetownu v Malajzii sme zastavili na pumpe. Autobus bol luxusný sen pre každého, kto letel nejakým low cost airom. Vybrali sme sa do supermarketu a hrali sme takú hru. Každý si kupoval potraviny len očami. Netušili sme ani čo to je, ani koľko to stojí.
Ja som si kúpil lupienky, ktoré boli nakoniec podľa chuti orieškové a sladené kvapkou medu. Žena mi ukázala luxusnú krabicu s farebnými fotkami toho, čo bolo vnútri. Farebné gule, ktoré vypadali ako pistáciovo- malinové suflé alebo čosi také.
Náš sprievodca sa na to pozrel a pokýval hlavou:- To poznám, to sú chobotnice a riasy. Výborné, ale pikantné.-
Vo fast foode sme si boli schopní objednať konečne niečo známe. Chlapec pri pulte nám prihodil na tácky vrecúška s chilli, ktoré sme ignorovali. Skúsil som opatrne do tej trhaviny namočiť hranolku, ale nebolo to exotické korenie, len komerčný plameňomet.
Vedľa sedel tlstučký školák, ktorý doloval zo sáčku posledné kvapky chilli. Pozbieral som to. čo zostalo po nás a položil som mu to na tácku. Keď som bol pri dverách, tak ma napadlo otočiť sa. Chlapec si vhodil do úst hranolku, zaklonil hlavu a vytlačil pol sáčku červenej žieraviny. Kúsok mäska, hranolku a trhal nový sáčok. Oblialo ma teplo, tak som sa radšej rýchlo otočil. Niektoré veci nepochopím ani s chatom GPT...
