Cisár Tu Duc mal mrzutú náladu. Sedel na okraji terasy pavilónu pri jazere, v jeho mauzóleu, kde už roky býval. Na poobedie zrušil obľúbenú poľovačku na opice, ktoré škriekali na blízkom ostrovčeku. Mal v pláne napísať nový verš na svoju posmrtnú stélu. Stéla ho privádzala do zúfalstva. Trepali ju z lomu už tri roky a ešte rok ju určite neuvidí. Aspoň že bola dosť veľká na jeho verše… Keď si upratoval listy s poéziou, narazil na zabudnutú listinu s označením superdôležité a prísne tajné. V tieni terasy rozbalil rozbalil text, ktorý mu myšlienky odviali do ďalekej minulosti. Dokument nazval ako Tu Duc list, čo mu pripadalo smiešne, aj keď nevedel presne prečo. Prečítal jednotlivé úlohy, ktoré vo svojej mladosti zapálený napísal.
Zapozeral sa na hneď na prvý bod.
-Presvedčiť otca aby dosadil na trón mňa a nie staršieho brata.-
Tento bod si splnil do bodky. Až ho naplnilo pýchou. To druhý bod ho mu hneď zhoršil náladu.
-Obesiť staršieho brata.-
Tak toto mu celkom nevyšlo. Keby mu matka dookola nepílila uši, mohol mať brat krásnu popravu pred Zakázaným mestom. Takto ešte musel všetkých presvedčiť, že vo väzení spáchal samovraždu.
-Popraviť synov a manželku staršieho brata.-
Tento bod vyšiel veľmi pekne. Starostlivo vybral vhodný termín a zabezpečil dostatok divákov. Nehovoriac o tom, že sa tým urovnali rodinné spory.
Dalšie body Tu Duc listu už boli pesimistickejšie.
-Popraviť kresťanov.-
Snaha bola, ale behu času sa táto priorita prepadla kdesi do zabudnutia.
-Poraziť povstalcov bielej vlajky s pomocou armády čiernej vlajky. A nezabudnúť na porazenie votreleckej armády žltej vlajky. -
Tento bod bol odškrtnutý váhavým perom. Len čo ako-tak získal kontrolu nad svojim kráľovstvom, vrátil sa k poriadkom s kresťanmi a hneď nato doplávali francúzske lode.
-Zmeniť školský systém a zmodernizovať armádu.-
No tu si chtiac-nechtiac musel nechať poradiť kresťanmi z Európy a hlavne Francúzska. Vlastne mu vôbec nevadili. Mal ich okolo seba na dvore a pokiaľ nerobili nábor do cirkvi, tak ich orientáciu neriešil.
Skutočne tak moc vadilo, že dal popraviť jedného biskupa?
-Poraziť Napoleóna III.-
Tento bod bol najviac bolestivý. Francúzi prišli s armádou o ktorej vždy sníval, že ju bude mať on a porozdeľovali si jeho kráľovstvo ako rybu na tanieri. Išlo ho poraziť z ich namyslenosti. Ešte že urobili poriadky s povstalcami. Ale to neboli jeho popravy! Ani ich nemohol vidieť! Trpko si uvedomil, že jeho brat s rodinou boli popravení práve kôli obave, že bude paktovať s Francúzmi. A nakoniec on sám dopadol presne tak isto. Na druhú stranu síce dopadol tak isto, ale cisárom bol on a nie jeho brat a stále mal nejaké plány.
-Postaviť veľkolepé mauzóleum.-
Tento bod sa síce napĺňal pomaly, ale zato ho vychutnával každý deň. Palác v zakázanom meste v Hue postavený podľa francúzsko-vietnamskej módy bol síce skvelý na obdiv, ale bývať v ňom ho obťažovalo. Zato jeho nekropola bola čarovný svet, v ktorom sa cítil skvele. Pavilóny obalené kvetmi sa vznášali nad hladinou jazera. Skalnatý ostrov sľuboval poobedné poľovačky. Bol to skvelý nápad, užívať si posmrtný palác už za života. Síce vhodný kameň na jeho epitaf našli až 500 kilometrov ďaleko a už tri roky bol na ceste. Ale do roka ho azda osadia a on sa bude môcť kochať svojim literárno-architektonickým dielom.
-Splodiť potomka a dediča dynastie.-
Smutné. Problém zrejme naozaj nebol v jeho manželke. Pre istotu to skúšal s konkubínami, ktorých mal nakoniec stovku, ale musel si priznať, že zrejme neboli všetky neplodné. Aj keď sa mu to neodvážil nikto ani len naznačiť, rozhodol sa on sám, že jeden z veršov bude venovaný jeho neplodnosti, ktorú si otvorene prizná. To bude revolučný coming-out. A za syna si adoptuje Duc-Duca. Synovca od mladšieho brata. Jeho rodina mu bude bozkávať lem jeho plášťa vždy, keď pôjde okolo. No niet nad harmonické vzťahy v rodine. Teda s tými čo nechal nažive.
Chvíľu sa zamyslel, pohľadal pero s kalamárom a váhavo dopísal ešte jeden bod.
-Pripraviť hrobku.-
Síce žil roky vo svojej nekropoli, ktorá bola skvelá pre pokojné vládnutie, ale mať sarkofág vystavený v strede palácového mesta nebol dobrý nápad. Čo takí vykrádači hrobov. A čo bude s hrobkou o sto rokov… Jeho poravený brat bol síce zakopaný pri ceste ako pes, ale malo to aj svoje výhody. Nikto jeho kosti nebude hľadať. Zato hrobka císára, to je iné lákadlo. Chvíľu sedel zamračený, no po chvíli sa jeho čelo rozjasnilo geniálnym nápadom, ktorý sa mu ako zvyčajne zjavil prostredníctvom božského napojenia na nebesá.
Nehá sa pochovať na tajné miesto. Sám si ho vyberie, a keď bude všetko pripravené, tak dá všetkých robotníkov popraviť. A potom dá popraviť aj tých, čo ho pochovajú. Bolo to božské vnuknutie a priam sa uchechtával , keď si predstavil jeho radcov, ako budú zmätení plniť jeho príkazy.
Odložil pero a kývol na konkubíny, nech mu pripravia masáž jeho božských nôh. Možno aj streliť opicu stihne.
Poprava 200 robotníkov, to bude niečo! A bude to iba jeho poprava! Nech Francúzi idú do čerta! Nakoniec sa ospalé poobedie celkom vydarilo….
Čo s ospalým poobedím v Hue dnes?
Hue má 1,2 milióna obyvateľov a vlastné medzinárodné letisko. môžete tu ísť do herne, na biliard, diskotéku, na nákupy, dať si ušiť kabelku z krokodíla na mieru a motať sa po Zakázanom palácovom meste, alebo sa ísť previezť po Parfémovej rieke, ktorej už síce parfém došiel, ale desiatky lodí sa vie o zábavu postarať aj tak. Môžete aj pozorovať výberových vojakov na Námestí Vlajky pri exhibičnom cvičení, kde si rozbíjajú dosky na bruchu kladivami. Pravdaže akože. Týmto fešákom sa asi za komunizmus moc umierať nebude chcieť… A môžete si objednať pštrosa, hada, krokodýla, červy a chrobáky a záprdok kačky. Ale ak sa chcete najesť a nie len prekonávať výzvy, že kto sa skôr dogrcia, tak je tu ešte dosť výborných jedál. Napríklad po francúzoch tu zostali bagety plnené mäskom, alebo avokádový krém s kokosovou zmrzlinou. Dodnes ľutujem, že som sa neobjedol práve z tohto. Alebo sa len tak môžete v noci motať po uličkách Hue. Sú mestá, kde by som sa v noci radšej nemotal. A je Hue, kde sa môžete motať do rána. My sme si našli pouličný bufet, kde sedeli na chodníku hlavne domáci na malých detských stoličkách. To nám prišlo divné, ale pri stene za pultom bol stôl a stoličky normálnej veľkosti, tak sme si tam sadli. Váhavo ku nám prišiel chlapec, u ktorého sme si začali objednávať. Zatiaľ čo my sme nepochopili, že ten stolík bol pre personál, tak on nepochopil aké výhodné je vedieť anglicky. Naveľa vytiahol svoj iPhone zrejme montovaný niekde poblízku a cez Google translator si naše svety odrazu porozumeli. Keby bol takýto vietnamec v Žiline, tak by som tam chodil na Bánh mi pravidelne. Ale taký u nás nie je. Je tam iný a k nemu nechodím. A ak je Hue pre vás stále nuda, tak kúsok ďalej je Vietnamské Las Vegas Da Nang a za ním mesto hodvábnych lampiónov Hoi An za ktorým sú kilometre pláží s novými hotelmi. Hue sa oplatí vidieť. A o tom ostatnom napíšem nabudúce.
