Pri pozeraní videa si nezabudnite zapnúť titulky a nastaviť HD kvalitu.
Veže Petronas sú ako diamantový prsteň Elizabeth Taylor. Ten je vulgárne okazalý až kým si ho nedá vaša žena na ruku. Rovnako som bol v rozpakoch zo supeveží, až kým som pred nimi nestál večer. Cez deň pôsobili veže až fádne, akoby to bola prezdobená ceruzková škica kreslená matnými čiaročkami z 80 tisíc nerezových rúrok. Večer však vyrobí osvetlenie zázrak. Dve koznické rakety ako od Tiffanyho sa trblietajú a nútia vás nespustiť z nich oči aj za cenu seknutého krku. Vnútri je luxusný obchoďák a vonku fontánové muzikálové predstavenie.
V Kuala Lumpur sa vlastne skoro stále musíte pozerať niekam hore. Ešte aj obyčajné bytovky nemajú desať poschodí, ale aspoň dvadsať. Na tých spodných desiatich sú totiž parkovacie miesta. Také šikovné…
Stál som pred horou, do ktorej bolo vysekané farebné schodisko a znova som mal hlavu vykrútenú do neba. Vedľa schodov stála ohromná socha indického avengera natretá zlátenkou. Indovia postavili okolo svoj chrámový disneyland, po ktorom sa premávali drzé opice.
Schodisková diaľnica stúpala do neba s prapodivnými postavičkami posúvajúcimi sa hore a dolu. Niektorí niesli dobrovoľne zväzok polienok, iní stúpali po kolenách a búchali sa hlavami pri tom do schodov. Na vrchole sa objavil portál ako z Pána prsteňov a za ním sa otvárala ohromná jaskyňa.
Keby boli jaskyňe v Číne, tak by tam viedli eskalátory. Keby boli u nás, tak by sa tam platilo vstupné. Ale keďže ju obsadili Indovia, tak dnu postavili malý roztomilý chrám a aj veľký, farebný obchoďák. Aspoň sme sa nemuseli tlačiť na jaskynných eko chodníkoch. Celá podlaha veľká ako námestie bola pekne zrovnaná a vyložená kamennou dlažbou.
Strop dvoch jaskynných dómov stúpal do neba a ich kupoly mali prepadnuté otvory, cez ktoré presvitali slnečné lúče. Až som Indov podozrieval z toho, že chceli ušetriť na osvetlení a presekali tam tie diery sami.
Kupodivu v jaskyni, aj okolo indického chrámu je čisto. Sú v meste zjavne v menšine. Vlastne skoro každý je prišelec. Pred 150 rokmi to bola totiž malá osada, v blízkosti ktorej našli striebro a bolo po idylke. Dnes je bývalá banská osada hlavným mestom federácie veľkým ako Praha. Lenže ďalších 8 miliónov býva ešte okolo. A zjavne sa im vôbec nedarí zle.
Prvýkrát som sa ocitol v Kuala Lumpur celkom náhodou začiatkom storočia. Bol som presvedčený, že sa do takej diaľky už nedostanem. Aj keď bola naša domovina v ekonomickom kŕči mafiánskeho riadenia štátu, tak spolucestujúci boli presvedčení, že ideme do džungle, kde sa o nás budú starať cvičené šimpanzy. Vlastne niektoré predsudky sa ani po rokoch nemenia. Už vtedy bolo letisko v Kuala Lumpur niečo, z čoho nám padla sánka. A to sme odlietali z Viedne! Keď sa vtedy jeden mladý oravak dozvedel, že má letenku z iného letiska, tak sa s nami obradne rozlúčil a napísal posledný odkaz domov. Po pár hodinách sme ho našli šťastného a opitého v hotelovom bazéne so zapusteným barom, kde objavil čaro all inclusive…Malajzia je veľmi, veľmi bezpečný kraj.
A to som si opakoval aj v sklenenom boxe, na metropolitnej veži, ktorá sa volá prekvapivo Veža. Výhľad bol dychberúci. Okrem scenérie mrakodrapov trčala neďaleko ďalšia, ešte vyššia veža Merdeka 118, teda Nezávislosť so 118 poschodiami. Pod mrakodrapmi kilometre estakád diaľnic a nadzemných liniek metra, to celé utopené v záplave stromov a kvetov. Nuž myslím, že potravinovú pomoc Malajzii už posielať netreba. Ale my by sme mohli od nich nejakú dostať. Napríklad, keby sme ich delegáciu doviedli na hlavnú stanicu. To by sme nejaký milodar určite vydrankali…
Národná mešita boa veľmi netypická stavba. Bola stará ako ja, takže doma ak také stavby máme, tak boli stavané za Dubčeka a dnes zvyčajne ich ruiny čakajú na záchrancu. Tu som videl, ako by to mohlo u nás vyzerať, keby si rusi v 68´ poplietli Slovensko a Slovinsko. Stavba sa vznášala podopieraná stovkou stĺpov a nad modlitebňou bol roztvorený obrovský dáždnik, pričom vedľa bol 70 metrový minaret ako ďalší, ale zložený. Ponavliekaný do fialových vriec sme sa zgrupili pri fontáne v povznesenej nálade. Potom si niekto spomenul na blížiace sa Vianoce a zanôtili sme si:
-Narodil sa Kristus pán veseľme sa, z ruže kvietkok vnikol nám veseľméé sa. Z života čistého, z rodu kráľovského nááám náááám….
A to už dobehol sprievodca so zúfalým pohľadom a gestikuláciou.
-Odchádzame, odchádzame! A rýchlo.
Malajzia je veľmi tolerantná krajina. Ale Vianoce v mešitách moc neslávia.
Epilóg.
Sedel som v kupé do Bratislavy a písal tento príbeh, pričom mi na pozadí bežal môj dokument, ktorý som popri tom upravoval. Do kupé si prisadla rodinka, ktorá vypadala úplne bežne. Po chvíli si ich tatko presadol vedľa mňa a pokukoval, čo to vlastne robím.
A spustil: - to jako dlho trvá. Veď keby som išiel do Košíc, tak zemrem od nudy,-
Jeho osmijanko zodvihol hlavu: - Ale my ideme do Trnavy! Košice sú na opačnú stranu.
-To máš jedno,- šomral ďalej chlapík.
A potom povedal niečo, čo ma zastavilo.
-Ujo a vy ste spisovateľ?-
Chcel som mu odpovedať, že on sám je ujo z kolónie, ale odpovedal som len, že ako sa to vezme.
-Lebo to by som v živote neprečítal tak veľa, čo ste napísali.-
Táto veta dostala našu situáciu do nového svetla.
-A to mesto to bol Dubaj?- pokračoval v socializácii.
-Nie, to bol Kuala Lumpur,- skúsil som týpkovi rozšíriť počet záhadných miest na plochej zemi.
-A to je kde?-
-To je v Malajzii,-odpovedal som edukatívne a začal sa baliť,
-A to je kde?
Na túto otázku som nebol pripravený.
-To je v Dubaji?-
Zjavne som legendu o Dubaji doteraz podcenil. Našťastie sa do toho zamiešala chlapíkova žena.
-No veď v tej Malajzii to je, ti to povedal. Čo si nechodil do školy?-
-Chodil ! A do osobitnej! - zadíval sa na mňa a vytiahol posledné eso: - A vy ste tiež chodili do osobitnej školy?-
Kruh otázok a odpovedí sa mi týmto definitívne uzavrel.
-Nie, ja som chodil len do takej úplne obyčajnej školy a stále som chcel vedieť viac, tak som mal aj viac tých škôl.-
-Vidíte,- víťazoslávne sa tešil chlapík, -A mne sa stačí iba opýtať. A hneď viem, že je Malajzia v Dubaji.-
A Trnava je pri košiciach, pomyslel som si a s vydýchnutím vystúpil na tej jedinečnej stanici, kde môžu naši vládcovia drankať tie milodary…
