Som moc mladý na to, aby som si pamätal obdobie mečiarizmu. Nepamätám si ani boj Fica s Dzurindom. Veľmi dobre si však pamätám voľby 2016 a tvrdý zápas o štát bez Fica, ktorý by sa podarilo uhrať aspoň na remízu, nebyť zrady spasiteľa gazdu a haraktera. Pevne som veril, že za 4 roky sa stav demokracie posunie a zažijeme civilizované voľby...Hlboko som sa zmýlil. Dnešní politici v mene volebného úspechu prerážajú jedno dno za druhým.
V tomto blogu sa nebudem zaoberať infantilnou a stupídnou kampaňou SMER-u a ani klérofašistickým populizmom Kotlebu. Už vonkoncom sa nebudem venovať Andrejovi Dankovi, po jeho vládnom pôsobení je každému jasné, že sa nedokáže správať ani hrdo, ani odborne a už vôbec nie slušne. Na všetko toto sme boli pripravení, nijako nás to neprekvapilo. Nikto nebude nadávať psovi za štekanie, je to súčasťou jeho DNA. Čo ma mrzí, je správanie tých, ktorí sľubovali, že sú noví, že sú zmenou. Na svoj sľub však očividne zabudli.
Strach a násilie.
Posledná vec, ktorú by som bol v mojej krajine čakal, je vznik mikro-ohnisiek občianskej vojny v uliciach. Podotýkam, že sa bavíme o roku 2020 a nie o divokých 90tych. Načo je to dobré? Diskusie nie, to znamená legitimizáciu. Za to konflikty v uliciach áno, tie to bezpochyby vyriešia. Niektorí to považujú za správne, niektorí za odvážne. Ja si so všetkou úctou dovolím nesúhlasiť. Včelár, ktorý skočí hlavičku do úľa keď chce získať med a potom sa sťažuje, že ho včely dopichali nie je odvážny. Je hlúpy.
Každý nadáva, keď sa pred voľbami šíri strach z imigrantov. Náckovia a SMER-áci však už nie sú jedinými, slovami Alojza Hlinu „predavačmi strachu“. Nech sa to marketérom nových strán páči alebo nie, Kotleba vo vláde nebude. Ak ale budú stále vytrieskavať z tohto strachu politický kapitál, zbytočne mu pridajú 2-3%, ktoré vôbec nemusel mať. Túto taktiku som toleroval. Chápem, že každá strana má iný recept na voľby a snaží sa byť čo najúspešnejšia. To sú jednoducho pravidlá politického trhu. Prestal som to tolerovať v momente, keď som prvýkrát videl zábery z Levoče, Košíc a hlavne z Trnavy. Strach a hrôza. Tadiaľto cesta nevedie, naozaj nie. Situácia je protest od protestu horšia a horšia. Nabíjame náboje do Kotlebovho revolveru. A on ich nebude váhať na nás vystrieľať.
Som presvedčený, že ponechanie protestov proti ĽSNS apolitickými, by veci nijako neuškodilo ba naopak, mohlo sa predísť zbytočným konfliktom.
Alternatíva.
Neberte ma v zlom. Bojovať proti vysokej podpore Kotlebu určite treba. Ale treba to robiť s rozumom a mať na vedomí následky, ktoré môžu nastať, ak to zmrvíme.
Zopakujem myšlienku z môjho predošlého blogu. Kotlebu ľudia nevolia kvôli tomu, že sympatizuje s Hitlerom. Volia ho kvôli jeho populistickým sľubom, ktoré im dávajú nádej a vieru v lepšie zajtrajšky. Sem treba namieriť naše úsilie. 99% Kotlebových sľubov sú hlúpe, populistické a nesplniteľné blbosti. Nechytá sa na neho ani Robo Fico v najlepších rokoch. Ľudom netreba neustále trieskať o hlavu, že Kotleba je fašista. Treba im vysvetliť, že ak by vládol, tento štát by de facto prestal existovať. Vecne a s kľudom poukazovať na hriechy jeho minulosti a na hlúposti, ktoré chystá v budúcnosti. Nepovažujme jeho voličov za hlupákov, ktorí si nevedia spočítať 2+2. Samozrejme, že medzi nimi takí sú, ale rozhodne ich nie je 12%.
Ceteris paribus neplatí.
Ak však hľadáme skutočnú príčinu, prečo je Kotleba tam kde je, v taktike boja proti nemu ju nenájdeme. Ak si spomeniete, čo bol leitmotív ĽSNS v 2016, zistíte, že to bol boj proti mainstreamu, boj proti skorumpovaným politikom, boj proti klamárom a zapredancom. Týmto všetkým sa Marián Kotleba za 4 roky stal. Hlasuje so SMER-om, na župe zamestnal celú svoju rodinu a kamarátov, kradol sťa z veľkej učebnice Roberta Fica a pre Slovensko za 4 roky v NRSR spravil ešte menej ako Andrej Danko. Ten nás prinajmenšom zabáva. Síce veľmi drahý stand-up, ale za kvalitu sa platí. Ak by ostalo externé prostredie rovnaké ako v roku 2016, Marián Kotleba by nemal najmenšiu šancu a bol by rád, ak by si udržal svojich 8%.
Dnes sa ale bojuje na úplne inom poli. Na tom, kde sa Kotleba cíti najlepšie. Stal sa z neho hovorca bojovníkov proti liberalizmu. Chceš alebo nechceš, Slovensko je jedna z najkonzervatívnejších krajín Európy. Ak otvoríš pandorinu skrinku v podobe kultúrno-etických otázok, čakaj najhoršie. Paradoxne teda strany, ktoré najaktívnejšie bojujú za väčšie práva minorít týmto minoritám najviac škodia. Pre konzervatívne založených ľudí budú registrované partnerstvá jednoducho vždy veľmi horkou pilulkou. Čím viac za to budeme bojovať, tým viac sa budú utiekať k extrémom, ktoré ich uistia, že to nedopustia. A tieto extrémy nakoniec budú bojovať za ešte väčšie sprísnenie už dnes dosť konzervatívneho postoju štátu. V konečnom dôsledku si len ublížime a s nostalgiou budeme spomínať na status quo ante.
Ja osobne som liberál. Nemám problém s registrovanými partnerstvami. No v prvom rade som demokrat a demokracia je zastupovanie vôle väčšiny. Rešpektujem preto, že Slovensko ešte nie je pripravené na takéto zásadné kultúrno-etické posuny a čím viac sa v tom rýpeme, tým viac situáciu komplikujeme. Prvoradé by malo byť odstavenie Fica a useknutie chápadiel chobotnice, ktorú tu roky živil. No offense ale homosexuálov môžeme riešiť až bude zo Slovenska krajina, kde sa bude dať dôstojne žiť. Až keď ľudia nebudú každodenne čeliť existenčným problémom, môžeme s nimi pozvoľna filozofovať o týchto ušľachtilých zmenách nášho myslenia.
Záver na záver.
Slovensko má 27 rokov. Najvyšší čas aby sme mu vo vláde dopriali skúsených odborníkov a nie len donekonečna obmieňajúcich sa politických šoumenov. Pretože zdravý rozum je najlepší recept. Majte prosím 29. februára na pamäti, že extrém (či už jeden alebo druhý) ozaj nie je riešením. Nikdy v histórií nebol a nikdy v budúcnosti nebude.
LK out.
