Čo teda vytvára tento stav kontrolovaného chaosu a čo nás dnes najviac rozdeľuje?
Noví = dobrí, starí = zlí.
Vymeňme starých, pretože to, že sa zhodou okolností ocitli v politickej ére, ktorá nás dostala do situácie, v ktorej sme, automaticky znamená, že nás z nej nedokážu vyviesť. Toto súvetie je rovnako nezmyselné ako je náročné na čiarky. Čiže fest.
Novým progresívnym politikom za veľa nadávať nemožno. Aj keď, kto chce psa biť, palicu si nájde. Sú mladí, plní entuziazmu, energickí a odhodlaní zmeniť našu krajinu. Sounds great doesn´t it? No postaviť si stratégiu na tom, že všetkých starých vyhoďme na smetisko dejín a my noví si vyhrňme rukávy a prekopme to tu od základov je nielen že nerozumné. Ono je to vyložene hlúpe. A k tomu to ešte extrémne lezie na nervy. Ak ľudom niečo leží v žalúdku ešte viac ako politici, ktorí sa každú nedeľu hádajú v o 5 minút 12 tak sú to politici, ktorí dookola opakujú prázdne floskuly a bezvýznamné frázy.
Bez náznaku útoku by som chcel pripomenúť „novým“, že to boli práve tí „starí“, ktorí vybojovali aspoň to svetielko na konci tunela, ktoré teraz vidíme. Revolúciu, keď je cár v exile vie totiž vyhlásiť každý ťuťmák.
Naši „starí“ však revolúciu vyhlásili v období, keď bol cár Róbert spolu so svojím sociálno-demokratickým šľachtickým dvorom silnejší ako ktokoľvek v demokratickej histórií tejto krajiny. A v tej dobe ešte aj dnešný „noví“ revolucionári volili ľudí, ktorých dnes chcú dať dole. Boli to práve oni, ten blázon Matovič a ten chodiaci excel Sulík, ktorí ako prví trúbili do boja. Bol to ten blázon Matovič, ktorému hádzali kolegov pod vlak a ktorému chodili náboje do schránky. Bol to ten chodiaci excel Sulík, ktorý musel chodiť po krvných testoch pretože ho kdejaký sfúkaný SMERák obviňoval z toho, že fetuje. Boli to oni, ktorí kauzu po kauze, týždeň po týždni sťahovali desatinku po desatinke silu SMERu, boli to oni, ktorí nám ponúkli alternatívu na slušnú krajinu v časoch, keď na to nikto na Slovensku nemal gule. Neskôr sa samozrejme na oko pridal gazda Procházka ale túto story azda netreba viac rozpisovať.
Dnes ale „noví“ politici jeden za druhým hovoria ako strašne nechcú robiť politiku, ale že jednoducho musia, lebo táto krajina si zaslúži niečo nové, pretože v tejto krajine stále 20% ľudí volí zlodejov. A treba to zmeniť! A tak sa pýtam, nepotrebovala táto krajina zmenu, aj keď zlodejov volilo viac než 40% ľudí? Nechcem rýpať a predkladať argumenty typu „kde ste boli vtedy“. Ale ozaj, kde ste boli vtedy? Je krásne, že chcete zmeniť krajinu, ja si zmenu želám tiež, ale nehrajte sa, že sme tu všetci čakali len na vás, keď idete 4 roky po funuse.
Liberálne zlo.
Kto uhádne čo bude ústrednou témou kampane „konzervatívnych“ strán, keď migranti nie a nie dôjsť k nám a americké bombardéry podozrivo dlho nikde nešíria demokraciu? No jasné, homosexuáli!
Keby ste náhodou nevedeli čo je to ten homosexuál, tak vám to priblížim. Homosexuál je niečo ako demagorgon v seriáli Stranger Things. Žije na odvrátenej strane tejto krajiny a vychádza len keď zacíti zraniteľnú tradičnú rodinu, ktorú by mohol rozvrátiť. Následne si adoptuje ich deti a až do ich 18teho roku života im búcha o hlavu, aby ich ani nenapadlo ľúbiť niekoho opačného pohlavia. Minimálne vierozvestci Danko, Harabin a Kotleba to vidia asi takto. Ľudia, ktorí zmienku o Bohu a kresťanstve videli prvýkrát na svojich vlastných billboardoch, idú hovoriť čo je s kostolným poriadkom a čo nie. Idú hovoriť čo je správne a čo nie. A hlavne považujú dve baby, ktoré si dajú pusu na lavičke v parku za doteraz najväčšie ohrozenie tejto krajiny. Nie chudoba, nie vojna ale teplí na lavičkách. Toho sa treba báť!
Samozrejme, že nie sú namosúrení len na našich samotných dúhových demagorgonov, ale aj na liberálov, ktorí majú tú drzosť a nevyhrážajú sa im plynom. Ono totiž ten liberál nemusí byť nutne zástanca homosexuálov alebo toho, čo spolu robia. Liberál môže byť aj človek, ktorému je jednoducho proti srsti nenávidieť a osočovať niekoho len preto, že sa narodil iný. Liberál je človek, ktorý si myslí, že väčším ohrozením tradičných rodín je gemblerstvo, alkohol (viď. Harabin), násilie (viď. Kotleba) a ľudská hlúposť (viď. Danko). Liberál je človek, ktorý rešpektuje iných aj keď s nimi bytostne nesúhlasí. Pretože je to človek, ktorý si váži ľudský život nie tým spôsobom, že dá žene na maternicu zámok, aby náhodou nešla na potrat, ale tým spôsobom, že si váži a rešpektuje práva iných žijúcich bytostí aj keď je ich pohľad na svet odlišný od toho jeho. A je jedno či na základe farby, vierovyznania, názorov či orientácie.
Ak sú títo ľudia hrozbou pre Slovensko, tak nechcem vedieť čo má byť tou spásou. Ak sú tou spásou ľudia, ktorí chodia mlátiť Rómov do osád len preto, že na Markíze nič nedávajú, tak sa ozaj radšej budem cítiť ohrozený liberálnym zlom.
Všeslovanská vzájomnosť.
Do tretice. Je to takmer 75 rokov od konca druhej svetovej vojny a začiatku vojny studenej a my sa ešte stále hádame, či je Amerika bakaná a Rusko čačané alebo naopak. Tých čo majú radi hot dogy platí ESET, tých čo boršč Kremeľ. Ozaj je také dôležité, komu budeš fandiť, kým ti budú atómovky jedných aj druhých zabíjať kamarátov?
Medzi Ruskom a USA je a bude neustála vojna. A nie vojna typu ja dám milión vojakov, ty tiež a komu viac ostane vyhral. Vojna o ľudské mysle, vojna propagandy, ktorej bojisko nie je niekde pri Dukle, ale na tvojom facebookovom profile. A každý primitívny komentár o tom, či je lepší jeden alebo druhý je len ďalším nábojom do ich zbraní. Nikto nie je víťaz a žiadna strana konfliktu nie je tá správna. Aj jedni aj druhí majú na rukách toľko krvi, že si vonkoncom nezaslúžia našu energiu na ich obhajovanie. Jedni zabíjali kvôli rope tam, druhí zabíjali kvôli vplyvu hentam. Veľmoci sú veľmoci. Oni nemajú priateľov. Oni majú svoje ciele a vízie. Oni nemajú záujem o naše starosti, oni majú len svoju sféru vplyvu, v ktorej sa bohužiaľ nachádzame aj my. A ešte väčší bohužiaľ, že nie len v jednej, ale hneď v obidvoch. Preto je úplne jedno, či si dáš na profilovú fotku filter s ruským medveďom alebo s hviezdami a pruhmi. Tvoj názor vonkoncom nie je podstatný. Nikoho nezaujíma a nič, ale že vôbec nič neovplyvní. Aj jedni aj druhí si budú robiť čo chcú bez ohľadu na to, či sa to nejakému Pištovi z Kysaku páči alebo nie. Tak už na to láskavo kašli a nehádaj sa v krčme, či je lepšie keď na teba mieri ruský alebo americký tank. Užívaj si, že na teba nemieri žiaden a rob všetko pre to, aby to tak aj ostalo.
Záver na záver.
Vždy pri debate o živote v Rakúsku, Švajčiarsku či v iných západných krajinách sa na záver takmer vždy nahlas zamyslím „Ach keby sme tu nemali komunistov...“. Odpoveď býva zväčša rovnaká „Dogabali by sme si to tu aj sami“.
Smutnou pravdou je, že Slováci sú ozaj majstri seba deštrukcie. S nadšením vyhľadávajú bezvýznamné spory, na ktorých sa rozhádajú. Vytvoria obrovskú pavučinu právd, poloprávd a lží akurát, že nikto nevie rozoznať čo je čo. Potom nás stále a dookola využívajú ľudia, ktorí na strednej nemali kamarátov tak si povedali, že budú premiérmi stoj čo stoj. A my sa prizeráme, sme paralyzovaní, nevieme sa vymotať a kľudne ich necháme s nami zametať. Pretože to, či mám pravdu v komentári pod článkom na Facebooku, je dôležitejšie než to, či sa dvakrát zamyslím komu to tam do tej urny hodím. Nemám čas sa rozumne rozhodnúť lebo sa hádam, tak zakrúžkujem toho, čo má pekné jamky v lícach alebo toho, kto mal peknú reklamu. A páni sa vám vždy odvďačia tým, že vám ďalšie 4 roky budú predhadzovať ďalšie nezmyselné konflikty, aby ste sa mohli všetci medzi sebou nezmyselne hádať. Hlavne nech sa nikto nesústredí na to, čo si oni potichučky robia s touto krajinou.
Skúsme tomu predísť. Skúsme aspoň tentokrát rozmýšľať hlavou a nie srdcom. Nenaskakujme na vlny emócií ale zvážme pre a proti našich volieb. Nepozerajme len na billboardy a reklamy, nepočúvajme len trápne marketingové sľuby. Rozmýšľajme, buďme ľudia, nehádajme sa, prestaňme nenávidieť a odpovede na naše otázky sa dostavia. Skôr či neskôr.
LK out.
