Expedícia východ: Návrat domov (Pavčina Lehota, Maršová-Rašov)

Expedícia východ: Návrat domov (Pavčina Lehota, Maršová-Rašov)
Písmo: A- | A+

Nie je to práve najjednoduchší typ dovolenky, skôr by som to nazval rodinným teambuildingom, ale naozaj účinným. O to menej sa nám chcelo ísť domov.

V záverečný deň výletu nás čakali ešte dve posledné atrakcie a jedna veľmi potrebná záležitosť – vytlačiť fotky!!! V kiosku v nákupnom centre v Poprade nám to trvalo asi 15 minút, nalepovanie do kroniky ale zaručilo zábavu až do príchodu domov do Trenčína. Kreslenie a zapisovanie do kroniky sa ukázalo ako skvelý spôsob, aby si deti pamätali aspoň čosi. Aktivít bolo denne niekoľko, už na obed sa nám motali názvy obcí a penziónov... Dnes, keď sme už dávno doma, do kroniky stále čosi dopisujú, dokresľujú a lepia. Miesta však zostane dosť aj na ďalší spoločný výlet.

Prvá zastávka cestou domov bola bobová dráha v Pavčinej Lehote. Chceli sme tam ísť už viackrát, ale ako na potvoru nám nikdy nevyšlo počasie. Tentoraz sme mali šťastie.

Tip č. 15: Ak má dieťa viac ako 120cm, na boby pôjde samo, či chce alebo nie.

Bobová dráha v Pavčinej Lehote
Bobová dráha v Pavčinej Lehote (zdroj: Laďo Matejka)

Tak sa nám podarilo každému zvlášť spustiť dole kopcom pravdepodobne ako najpomalším jazdcom, lebo sme sa navzájom brzdili, ale poslúžili sme ako zábavka pre dlhý rad čakajúcich ľudí. V areáli aj viac atrakcií, napríklad obrovská skákačka alebo jazda na tankoch. Nás viac zaujímala nejaká dobrá koliba.

Natrafili sme na ňu, keď sme sa snažili obísť kolónu za Ivachnovou. Obchádzka poza areál Mondi vedie do obce Likavka s krásnym hradom (dopisujeme na zoznam) a Kolibou Likavka, kde varia výborne.

Odtiaľ sme sa vydali do dedinky so záhadným názvom Maršová-Rašov. Práve tu je totiž jedno z dvoch kukuričných bludísk na Slovensku. Toto je upgradnuté aj o lúštenie krížoviek (niežeby sme ich nemali dosť) a scanovanie QR kódov. Sme na seba pyšní; namiesto sľubovanej jeden a pol hodiny sme sa vymotkali za 40 minút, nachodili sme presne 2,4km a na ex sme každý vypili pol litra kofoly :D Bludisko nás prekvapilo veľkosťou, je to skutočne celé pole kukurice a ak ste z okolia, stojí to aj za samostatný výlet.

Tip č. 15: Do bludiska si vezmite niečo na pitie.

Kukuričné bludisko
Kukuričné bludisko (zdroj: Laďo Matejka)

Môj posledný tip pre túto sériu blogov znie – cestujte po Slovensku. Spoznávajte, vezmite svojich blízkych a obdivujte. Áno, vždy je aj čo kritizovať či zafrfľať si, ale výsledkom vždy bude, že máme výnimočnú krajinu s prírodou, za akou by sa niektoré iné krajiny mohli zblázniť. Nechoďte len po povrchu, cestovateľských bedekroch alebo tam, kde už boli susedia. Ponorte sa hlbšie, naplánujte si to, naštudujte, a verte, že objavíte poklad. A navyše veľmi milých ľudí.

Celkovo sme prešli 1600 kilometrov cez 7 slovenských krajov, niekoľko národných parkov, spali sme na 6 rôznych miestach, dostali sme sa po najvýchodnejšiu obec. Mojim osobným víťazom v tom, čo sme zažili, je jaskyňa Zlá diera a naše deti, ktoré prvýkrát s chuťou zjedli bryndzové pirohy v Osadnom. Ak sa mám niekam ešte vrátiť, nech sú to Poloniny, lebo tie zubre ešte musím vidieť naživo :-)

 

 

 

Skryť Zatvoriť reklamu