Z Valaskej sme vyrazili skoro ráno, lebo sme chceli stihnúť raňajky v prírode, konkrétne v Osrblí. Ako veľkí fanúšikovia biatlonu sme sa sem vždy chceli ísť pozrieť, už samotné raňajky priamo pri biatlonovej trati boli pre nás zážitkom.
Privstali sme si aj preto, aby sme už naraňajkovaní stihli byť o deviatej v dedinke Horná Lehota, o ktorej sme predtým ani netušili. Dodnes neviem, ako sme na to prišli, ale práve tu sa nachádza Prdimuchova upírska izba spojená s legendou o jedinom slovenskom upírovi.
Tip č. 5: Vstup do Prdimuchovej izby si treba nahlásiť aspoň deň vopred, zavolajte milej pani na číslo +421903513535.
Celé to je vlastne strašidelná hra, kde sa snažíte oslobodiť upírom zakliateho obyvateľa obce. Autori tejto atrakcie sa fakt vyhrali, pri pohľade na figuríny sme aj my dospeláci mali čo robiť. Pre našich 8 a 10 ročných to bolo strašidelné presne akurát. Neviem, komu toto napadlo, ale klobúk dole, zabavili sme sa. Strašidelná hra nám trvala cca 15 až 20 minút.
Z Hornej Lehoty sme si to nasmerovali na jeden z hlavných cieľov našej výpravy. Lúka plná sysľov na Muránskej planine bola hlavne pre deti obrovským zážitkom. Sysľov je tu naozaj veľa, sú riadne vypasené a na ľudí také zvyknuté, že ich môžete kŕmiť rovno z ruky či pohladkať. K sysľovisku sa dostanete autom po štátnej ceste č. 531 z obce Muráň, alebo z Prednej Hory. Z obce Muráň sa na samotné sysľovisko dá prejsť aj peši (cca 2,5km) my sme zvolili cestu autom. Parkovanie je pozdĺž štátnej cesty, tu treba dávať pozor hlavne na deti. My sme tam boli v pondelok a okrem nás parkovalo cca 100 áut. Od auta k sysľom vedie lesný chodníček, prechádzka vám zaberie približne 15min.
Tip č. 6: Pozor, sysle nájdete vonku, len keď je pekné počasie. Ak je po daždi, lesný chodníček, po ktorom k nemu idete, môže byť blatový – myslite na správnu obuv. A ešte jedna dôležitá info hlavne pre dámy – pri sysľovisku síce nájdete 3 toitoiky, ale len pre odvážnych...
A hneď aj tip č.7: Prineste si vlastnú mrkvu. Tá, ktorú predávajú na mieste, je ukrutne drahá. Sysle zjedia napríklad aj petržlen, a ak nezjedia, uchytia ho a fujazdia s ním kamsi preč.
Našou ďalšou zastávkou boli dva úchvatné mosty, ktoré som si ako stavbár už dávno chcel pozrieť zblízka. Naobedovali sme sa v Telgárte, kde sme po zopár neúspešných pokusoch naďabili na príjemnú reštauráciu s terasou. K prvému z mostov – k Chmarošskému viaduktu sme sa odviezli autom (od Depo Café, kde isto nevynecháte dobrú kávičku, je to minútku chôdze). A odtiaľ k Telgártskej slučke, teda mostu číslo dva, to peši trvá 10 minút. Oplatí sa prejsť si to, mosty sú skutočne monumentálne.
Cestou do Dobšinej nás upútal pohľad na Ranč pod ostrou skalou, kde sme sa najprv chceli zastaviť len tak na chvíľku a nakoniec sme tam zostali vyše hodiny. Tu sme si začali robiť zoznam na ďalší výlet – vedeli ste, že sa tu dá prespať v naozajstnom dostavníku? To si nenecháme ujsť. Vyžitie pre deti je tu fakt prekvapujúce, vrátane vyhliadkových dvanásťmetrových mega hojdačiek, indiánskych típí a minizoo s ovečkami.
Keďže jaskyne sú v pondelok zatvorené, Dobšinskú ľadovú jaskyňu sme vynechali a pre zmenu sme skúsili Stratenský náučný chodník, krátku prechádzku originálnou prírodou. Neohúri, ale neublíži.
Cesta do Trnkova, na naše druhé naplánované ubytovanie, trvala hodinku a pol.
Tip č. 8: Míňate Spišský hrad a Spišskú kapitulu. Ak ste tam ešte neboli, teraz je vaša šanca. Rovnako uvidíte aj Kapušiansky hrad.
Trnkov je malá dedinka za Prešovom, kde za zmienku stojí futbalové ihrisko rovno za penziónom a to je asi tak všetko, ale vyspali sme sa v pohode. Aj sme to potrebovali, ďalší deň sme nabili všeličím možným.
