Deň šiesty
Plte sa nám na tento typ výletu zdali trochu málo akčné, zvolili sme rafty.
Tip č. 14: Plavbu si objednajte aspoň deň vopred (google vám vyhodí veľa možností). Vezmite si so sebou suché veci na prezlečenie. Ak sa rozhodnete pre cestu späť bicyklom ako my, bude vám pohodlnejšie v suchom.
Odporúčame vyraziť ráno, najneskôr o desiatej. Poliaci majú 250 pltí, Slováci približne 50. Za pekného počasia sa chcú plaviť všetci, je dobré ich predbehnúť, aby ste nestáli v kolóne. Stáť v kolóne pltí na Dunajci je o trošku lepšie ako v kolóne na D jednotke, ale aj tak... vyhnite sa tomu. Rafting je úplne bezpečný, dostanete vesty a prilby a ak natrafíte na dobrého sprievodcu ako my, hodina a pol vám ubehne, ani nebudete vedieť ako.
Trasa späť vedie popri Dunajci na lesnej cestičke a zvládnu ju aj deti. Bicykle sme mali dohodnuté vopred, ale nejaké zázraky nečakajte. Mne napríklad stále klesalo sedadlo :-D Môžu vás odviezť aj autom alebo prejdete pešo, bajky sú zlatá stredná cesta.
Po odovzdaní bicyklov sa ešte vráťte ku kláštoru, kde si môžete spraviť napríklad piknik. Posilniť sa môžete v bufete Cyprián, kde nájdete naozaj všetko a prekvapivo kvalitnú kávu.
O ďalších možnostiach v Pieninách sa netreba rozpisovať. Či už sa dáte na túru na Tri koruny alebo na Sokolicu, alebo budete len tak pri pivku pozorovať Dunajec, určite neoľutujete. Nám sa podarilo zachytiť Goralské slávnosti, takže večer patril Kollárovcom a ľudovej muzike. Toto bolo jediné miesto, kde sme strávili hneď dve noci z nášho výletu.
Deň siedmy
Cieľom tohto dňa bol Kežmarok, kde sme mali kúpené lístky na večerný koncert Peter Bič Project na hrade. Rozmanitosť cesty však spôsobila, že sme koncert takmer nestihli! Po rozlúčke s Pieninami sme si rannú kávičku dali v čokoládovni v Hniezdnom (skúste uhádnuť, podľa čoho sa Hniezdne volá Hniezdne), kde majú super ihrisko. Výhoda je, že kávu si dáte v kľude, nevýhoda zasa, že sa deťom samozrejme nechce odísť. Kým sme sa odtiaľ vymotali, zmenili sme plán s Belianskou jaskyňou (jedna krížovka navnimoč), keďže prehliadky tam trvajú viac ako hodinu a na jaskyňu bolo príliš pekné počasie. Na mape sme po ceste našli jazykolam „Ružbašský kráter“ a rozhodli sme sa tam na chvíľku zastaviť v domnienke, že ide o nejaký pozostatok po meteorite, mrkneme sa na to a stihneme lanový park pri Belianskej jaskyni. Tí, ktorí viete, čo je Ružbašský kráter, sa teraz usmievate popod fúz, lebo vám je jasné, že žiadny lanový park sa nekonal. Kráter je najväčšie travertínové jazero na Slovensku a je to vlastne krásne kúpalisko pod veľkou tabuľou Zákaz kúpania. Preto pomlčím o tom, čo sme tam robili a upozorním na skvelý food truck ako vystrihnutý z hipsterského festivalu.
Prechádzka po kúpeľnom parku pomohla vytráviť a mimochodom, tie budovy sú spektakulárne. Tieto kúpele by si zaslúžili oveľa viac pozornosti, ako dostávajú. Lanový park pri Belianskej jaskyni sme dopísali na budúcoročný plán.
Kežmarok je príjemné mesto, ubytovali sme sa v penzióne na námestí , ktoré je pre mňa spolu s Bardejovom jedným z najkrajších. Kežmarský hrad sme si obzreli počas koncertu - Peter Bič sa pochlapil a od tejto soboty ho považujem za najlepšieho gitaristu na Slovensku :-)
Zajtrajší návrat domov nebude len taký obyčajný návrat. Prečítajte si ďalší blog.
