Deň tretí
Na raňajkách v penzióne sme si po tisíci krát skontrolovali, kedy vybuchne Herliansky gejzír, ktorý sme mali dnes na pláne. Ale cestou k nemu sme mali ešte dve zastávky. Prvou je unikátny drevený megafón v obci Zlatá baňa, ktorý neslúži na to, aby ste do neho zakričali, ale na to, aby ste zdvihli zadky z auta a prekráčali aspoň tých skromných 200 metrov do lesa. Navyše sa v ňom dá sedieť a ak dokážete byť chvíľu ticho, budete počuť les tak ako nikdy predtým. Týmto chválim autorov za veľmi originálny nápad a zároveň vyslovujem obdiv nad tým, že tu dokázali postaviť to dva a pol tonové hebedo.
Mnohí už asi tušíte, že kúsok od obce Zlatá baňa sa nachádzajú opálové bane. Ponúkajú veľmi zaujímavú prehliadku, kde sa zabavia aj najmenší a všetci sa toho veľmi, veľmi veľa dozviete. Napríklad, že na Slovensku opál stále máme, len sa ho už neoplatí ťažiť. Samotná prehliadka ma naozaj milo prekvapila a ak budete nablízku, opálové bane si určite pozrite.
Tip č. 9: Oblečte si teplejšie staršie veci, oranžové blato nie je len na zemi, ale trochu aj kvapká zo stropu. Snehobiele tenisky a mikina mojej drahej tu mali svoju derniéru.
Z opálových baní je ku Herlianskemu gejzíru cca 20 minút. Bohužiaľ, nevydalo, gejzír strieka už len každých 36 hodín a toľko sme skutočne čakať nemohli. Tak sme si aspoň obzreli areál, zistili sme, že bufet nie je otvorený a nemajú tu ani toalety, a išli sme ďalej.
Vitajte v Košickom kraji, kde sme čakali všetko, len nie špagety carbonara, na ktoré nikdy nezabudneme. Uvarili nám ich v motoreste Kanada, ktorý sme našli zúfalo hladní ako jedinú otvorenú reštauráciu v Sečovciach, alebo niekde tam:-) Keď budete nablízku, dajte si jednoznačne carbonara v Kanade a napíšte mi, fakt.
Riešením ďalšej krížovky boli MOTOKÁRY VO VRANOVE. Nebojte sa ísť sem aj s menšími deťmi, majú totiž aj dvojmiestnu motokáru, na ktorej svoju ratolesť bezpečne povozíte a bude mať super zážitok.
V úvode som spomínal Poloniny, a presne tam sme smerovali z Vranova. Našim cieľom bolo Osadné, posledný bod pred hranicou s Poľskom.
Tip č. 10: Odporúčam nakúpiť si po ceste, minimálne vodu a niečo na raňajky. V Osadnom a okolí budete potraviny hľadať len márne.
Timing cesty na Poloniny sme zvolili naschvál; práve v túto noc mali padať Perzeidy. Pôvodne sme to mali namierené do hvezdárne v Humennom a následne do Parku tmavej oblohy, ale vďaka rôznym náhodám (a trochu aj únave) sme zistili tip č. 11.
Tip č. 11: V Osadnom sa ubytujte v chatke Borovka (v zásade ani nemáte inú možnosť) a padajúce hviezdy môžete pozorovať rovno zo záhrady, kde si rozprestriete deku a zababušení miniete všetky svoje želania, lebo hviezd padá neúrekom, a niektoré z nich sú skutočné „šlehy“. Žiadny Park tmavej oblohy vám netreba.
Majitelia chatky Borovka sú zároveň majitelia jedinej krčmy v dedine, hostinca u Borisa, kde sme s nimi strávili príjemný večer, pani nám pripravila fajnové bryndzové pirohy, ktoré zjedli aj naše „nebryndzové“ deti, a Boris predviedol svoje mini vojenské múzeum. Pre zaujímavosť, v dedinke sa nachádza aj krypta vojakov z 1. svetovej vojny.
Na čarovnú atmosféru tejto dedinky len tak ľahko nezabudnete. Na to do list sme dopísali "Poloniny na bicykloch".
