S manželkou sme sa rozhodli, že tohtoročnú dovolenku strávime na Slovensku. Nie sme typy, ktoré by dokázali ležať týždeň na Liptovskej Mare a keďže v Tatrách je polka Slovenska, rozhodli sme sa, že trochu spoznáme východ. K dispozícii sme mali 7 dní, jedno 8 ročné a jedno 10 ročné dieťa a predstavu, že to nemajú byť iba hrady a nekonečné túry. Mojim snom bolo preskúmať Poloniny, moja drahá má slabosť pre Pieniny a deti pišťali za sysľami na Muránskej planine, tak sme sa rozhodli toto všetko spojiť. Pripravili sme teda týždeň plný zážitkov a zabezpečili sme, aby na ne nikto nemal šancu zabudnúť a hlavne, aby sa ani jeden z nás nemal kedy nudiť. Cestu sme naplánovali tak, aby sme každý deň mali dostatok pohybu, ale aj čas na regeneráciu.
Po vyrozprávaní zážitkov kolegom a priateľom nás viacerí poprosili, aby sme im dali celý plán. Keďže všetko klaplo na jednotku a možno aj ešte lepšie, radi sa oň podelíme aj s vami. Najväčšiu radosť by nám urobilo, keby ste sa inšpirovali a potom nám napísali, ako sa vám páčilo :-) Nie sme žiadni veľkí cestovatelia a aj tento blog je naša cestopisecká prvotina, ale veríme, že poslúži ako má.
Prípravy
Výletu predchádzala dôkladná príprava potrebných vecí a časového plánu. Obe deti hneď pri odchode z Trenčína dostali v aute „ruksaky prežitia“ plné potrebných pomôcok na jednotlivé aktivity. Najlepším kaufom bola Výletná kronika, vďaka ktorej ani počas nadupaných dní nebude priestor na zabúdanie. Je na vás, ako sa rozhodnete do nej prispievať; naše deti si zarezervovali pre každý zážitok jednu stranu. Kronika ich nútila sledovať smer jazdy, mestá, ktoré videli na tabuliach a aj ubehnuté kilometre.
Tip č.1: Poraďte deťom, aby nepopísali hneď celú stranu a nechali si miesto na fotky (k tomu sa dostaneme neskôr). Pripravte tašku s ich obľúbenými fixkami, perami, ceruzkami, pridajte zopár nálepiek (písmenká, rôzne tvary), nožnice a tyčinkové lepidlo.
V ruksaku prežitia našli aj čelovku, zimnú bundu, upírske zuby, červené svetielko a kompas (nájdete v športových obchodoch), malú lekárničku, vytlačenú mapu Slovenska (A3), baterku a pršiplášť. Ak ste kreatívne duše, môžete im dať vyrobiť tričko a šiltovku s motívom tohto výletu, my sme to nestihli. O prvú hodinku cesty sme mali postarané, deti ju strávili skúmaním obsahu ruksaku a hádaním, na čo slúžia všetky tie veci. Pre každého sme mali pripravený aj stierací žreb na každý deň, aby sme mohli spoločne skúšať šťastie (vyhrali sme celé tri eurá).
Krížovky!!! Deťom sme dopredu neprezradili, aká atrakcia / aktivita ich čaká, pekne si to museli vylúštiť v krížovkách, ktoré sme im po nociach pred výletom pripravili. Zaberie vám to síce trocha času, ale určite to spravte – výsledok oceníte na ceste v aute, deti si na mobil ani nespomenú. Keďže už máme krížovky hotové, radi vám ušetríme čas a pošleme vám ich (napíšte mi).
Nech ste dobrodruhovia, akí chcete, odporúčame mať rezervované ubytovanie na každý deň už pred cestou. Dni budú také nabité, že oceníte, že nemusíte študovať hodnotenia na bookingu a budete mať poruke adresu, kde vás bude čakať sprcha a posteľ.
Deň prvý – Čierny Balog, Valaská
Vyrazili sme z Trenčína v nedeľu dopoludnia a našou prvou zastávkou bola Čiernohronská železnička. Boli sme príjemne prekvapení čistotou a usporiadanosťou celej atrakcie, na mieste sa viete slušne najesť, napiť aj osviežiť. Parný vláčik ide pomaly, máte čas fotiť a nakrúcať videá. To je vlastne aj tip č.2: nezabudnite z každej atrakcie nakrútiť pársekundové video. Keď ich na konci výletu pospájate dohromady a pustíte si to, nebudete veriť, čo všetko ste za ten týždeň stihli. Odchody vláčika nájdete na webe https://www.chz.sk/, odporúčame vybrať si zelenú trať, vystúpiť na konečnej (Vydrovo) a cestu späť si pekne odšliapať. Ak by ste sa totiž viezli aj cestou späť, prišli by ste o nádhernú prírodu, lesnícky skanzen Korytárske s vrtuľníkom, starými lesníckymi strojmi či miniatúrnu dedinku z dreva.
Pri ceste pozorne čítajte tabuľky, dozviete sa skutočné skvosty, napríklad že z každého štátu Európskej únie je tu zasadený nejaký strom alebo rôzne zaujímavosti o ochrane lesa. Na obed sa nám oplatilo čakať až do tejto chvíle, v kolibke po ceste si vie vybrať každý a kým prídete naspäť do stanice, aj vám trochu vytrávi. Potom sa už príliš nezdržujte, čaká vás ešte kus cesty.
Tip č. 3: Parkovanie pri vstupe na železničku je zadarmo a miesto nájdete v pohode.
Neďaleko železničky v Čiernom Balogu sa nachádza tajomný Dobročský prales, jeden z posledných pralesov na Slovensku. My sme si ho pozreli iba z diaľky, vstup je povolený len so sprievodcom, aj to iba na určitú časť chodníka. Ak si ho chcete pozrieť, rezervujte si sprievodcu, my sme to bohužiaľ nespravili.
Čas sa kráti, treba vyraziť na prvé ubytovanie. Toto ubytovanie deti na konci výletu z nám neznámych dôvodov vyhodnotili ako TOP a dodnes ho spomínajú. V dedine Valaská ho nájdete rovno nad hostincom. Hostinec pod úbočou - nedajte sa odstrašiť fasádou, vnútri sa ocitnete v inom svete. Obrovské ihrisko cez cestu je príjemný bonus. Malá nedokonalosť – jedlo tu nepodávajú. Reštauráciu sme však našli rýchlo a napešo, raňajky sme riešili originálnejšie, dočítate sa neskôr.
Tip č. 4: Cestou do Čierneho Balogu míňate okrem iného napríklad hrad Slovenská Ľupča. Rátanie hradov sa ukázalo ako kvalitná náučná hra.
Keďže prvý deň sme mali najviac cestovania, na dnes stačilo. Plán druhého dňa uverejním v ďalšom blogu, a ten bude o aktivity výživnejší.
