Všelijakí politici sa chodia na stavenisko fotiť a tváriť, že sa o to nebodaj nejako zaslúžili. Keď som minule zapol telku a uvidel som Fica, ako sa tam naparuje, skoro som odpadol. Takže predsa len na tom východe niečo je, však?
Takže, aby bolo úplne jasné, o príchod najväčšej fabriky na Slovensku sa nezaslúžil ani Fico, ani Heger, ani Kollár, ani Matovič. Jediné, čo ich zaujíma je, ako sa na tom priživiť.
Rozhodol som sa podrobne opísať, ako sa VOLVO vlastne dostalo na Slovensko. Je to pomerne jednoduchý príbeh a pomôže vám zorientovať sa v prázdnych rečiach, ktorých ešte do volieb budete počuť veľa. Bol som pri tomto projekte od úplného začiatku.
Všetko sa začalo v októbri 2020, keď som ako konateľ štátnej firmy MH Invest II prišiel za vtedajším ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom a povedal som mu, že som sa práve vrátil z východu a viem o geniálnom území na prípadnú investíciu. Roky sa hovorilo o Haniske, kde však ľudia priemyselný park nechceli, hneď vedľa však ležal pozemok, ktorý spĺňal všetky predpoklady – a to okolo obce Valaliky. Som Trenčan a veľký patriot, ale viem, čo je vyrovnávanie regionálnych rozdielov a že ak o nich nechceme len rozprávať, východ potrebuje veľkého zamestnávateľa.
Je nemysliteľné, aby sa na konci každého víkendu presúvali desaťtisíce ľudí do Bratislavy, opúšťali svoje rodiny a nechali východ vyľudnený. Pritom na tom stačí začať robiť, a tým nemyslím tlačovky, ale naozajstnú prácu, akú voliči od svojich zástupcov očakávajú.
Richard Sulík mi po pár stretnutiach dal na nápad s Valalikami zelenú. Povedal „OK, priprav to.“ Prvým krokom bolo získanie štatútu významnej investície, ktoré sme pripravovali viac ako rok. Takýto štatút urýchli všetky nasledujúce akcie a schvaľuje ho vláda. Najprv sme však každú časť museli obhájiť pred Útvarom hodnoty za peniaze, ktorý vtedy viedol Štefan Kišš. Chvíľami som mal pocit, ako keby plnil pokyny svojho vtedajšieho šéfa Igora Matoviča v duchu „tým saskárom treba všetko poriadne sťažiť“. Po nekonečných doťahovačkách sme štatút získali a posúdenie ÚHP znelo v skratke: „Fajn nápad, ale keby bol park menší, tak by bol lacnejší.“ Diky Broňa. O Volve vtedy nikto ani nesníval.
Koncom leta 2021 sa Richard Sulík v nemeckých novinách dočítal (áno, predstavte si, mali sme ministra, ktorý číta aj zahraničnú tlač), že VOLVO chce v Európe postaviť nový špičkový závod na výrobu elektromobilov. Okamžite sa nakontaktoval na zástupcov VOLVA a pozval ich k nám na Slovensko. Na jeseň 2021 Švédi naozaj pricestovali na Slovensko. Bolo to prvýkrát po dlhých rokoch vládnutia Fica, resp. Pellegriniho, keď sa reálne o niečom takomto uvažovalo.
Po hodine predstavovania toho, ako to všetko môže geniálne vyzerať, sa Švédi spýtali „koľko hektárov tu štát vlastní?“ A naša odpoveď musela byť úprimná – zatiaľ nula. To nám veru v presviedčaní nepomohlo.
Vo februári 2022 sme sa v boji o investíciu dostali do finále, čo znamenalo cestu do švédskeho Goteborgu. Keď mi Richard Sulík povedal, že pozval do lietadla aj Hegera a Matoviča, povedal som si, že ten človek má nervy zo zlata. Stále dúfal, že vzťahy napraví, len škoda, že to musel byť stále on, kto to skúšal a z druhej strany prišla vždy akurát tak kudla do chrbta. Pochopil som však, že Volvo je priorita číslo jedna a pred Švédmi bude vyzerať dobre, že prišiel aj premiér a minister financií.
V marci 2023 sme založili novú štátnu s.r.o. s názvom Valaliky Industrial Park špeciálne pre projekt Volvo. Zároveň prebiehalo vykupovanie pozemkov, a poviem len, že sa podarilo, hoci ten proces by bol na samostatný blog.
Zmluva o príchode megainvestície na Slovensko sa slávnostne podpísala 1.7.2022 na Úrade vlády a pre mňa to bol jeden z najsilnejších pocitov, aké som v živote zažil.
A ako s tým súvisí ten Fico a Pellegrini? Nuž, opäť len vďaka Sulíkovej predvídavosti. Keďže vláda s Matovičom už vyzerala, ako vyzerala, Sulík sa rozhodol podpísať memorandum so všetkými relevantnými stranami, že v investícii budú pokračovať, aj keby on už nebol ministrom. Napadlo by to niekomu z vás? V takej kritickej chvíli sa ísť dohadovať s Ficom, ktorý bol a je pre krajinu najväčším ohrozením? No nenapadlo. Richard Sulík uprednostnil budúcnosť Slovenska pred tým, že v novinách to nebude vyzerať dobre. A aj za cenu, že SaS klesnú preferencie, spravil to preto, lebo Slovensko a špeciálne východná časť takúto megainvestíciu potrebuje.
Takže jediný „hviezdny okamih“ Fica a jemu podobných bol vtedy, keď podpísali Sulíkovi dohodu, že celú investíciu nepokazia.
Volám sa Ladislav Matejka a na kandidátke SaS mám číslo 17.
Ďakujem
