V uplynulých týždňoch „schytáva“ minister hospodárstva Richard Sulík kritiku od internetových chytrolínov za to, že dal zbúrať dva domy v rómskej osade pri Plaveckom Štvrtku, pretože stáli na plynovom potrubí. Nestačí, že na plynovom potrubí sa nesmie robiť absolútne nič, v ideálnom prípade tam vôbec nechodiť a už vôbec nie postaviť si chajdy a riskovať životy. Tak uvediem zopár ďalších faktov, aby bolo jasné, prečo v tomto prípade ďalej nekonať nebola možnosť. Tieto domy boli totiž nielen postavené priamo na plynovode, konkrétne v tzv. ochrannom pásme, ale ich obyvatelia podnikali všelijaké „pokusy“ - ako napr. zakladanie ohníkov priamo nad potrubím. Rúra, na ktorej domy stáli, má priemer asi 80 cm a prirodzene, prúdi v nej pekne natlakovaný plyn. Ak by tu došlo k nešťastiu, obyvatelia domov na potrubí by s najväčšou pravdepodobnosťou neprežili, a to sa samozrejme týka aj ľudí z budov v bezprostrednom okolí. V neposlednom rade by sa riešili obrovské ekonomické škody na majetku obyvateľov v Plaveckom Štvrtku a na infraštruktúre SPP.
Pre tých, ktorí si nevedia predstaviť, čo to znamená, odporúčam kliknúť si na „Ufa train disaster“. Tu v roku 1989 z plynovodu plyn v podzemí po troške unikal, až kým nad ním idúci vlak nehodil iskru. Výsledkom bolo 575 mŕtvych a vyše 800 zranených. To len pre dokreslenie.
Hoci riziko výbuchu je v Plaveckom Štvrtku už roky, proces vysťahovania trval dlho. Napriek zjavnému nebezpečiu to totiž vôbec nie je jednoduché. Na ministerstve hospodárstva bola zriadená medzirezortnú pracovnú skupinu, ktorej súčasťou bola okrem iných aj splnomocnenkyňa vlády pre rómske komunity, ministri vnútra a spravodlivosti a za prísneho dodržania zákonov a dohôd o ľudských právach sa dopracovalo k súdnemu rozhodnutiu. Až na základe tohto došlo v oboch prípadoch dotknutých budov k dohode a obom rodinám bola ponúknutá finančná podpora na presťahovanie. Dovtedy to nešlo.
Zamestnanci SPP Infrastucture však priestor ešte predtým zabezpečili betónovými zábranami, avšak miestnym obyvateľom sa ich podarilo odtiahnuť. Priamo nad plynovodom zakladali ohníky a skúšali, „čo to spraví“. Rovnako zakopávali smeti a pálili ich priamo na mieste, kadiaľ vedie plynovod. Išlo o vysoké bezpečnostné riziko a ohrozenie životov stoviek ľudí.
Toto je situácia, ktorej sa nedá len nečinne prizerať, pretože keby došlo k nešťastiu, všetky zraky sa by sa obrátili na ministerstvo hospodárstva, prečo nič neurobili. Nešlo o žiadne bezohľadné búranie, práve naopak, investovalo sa veľa času a energie do toho, aby nikto nezostal na ulici a aby došlo k riadnym, korektným dohodám. A najmä, k ochrane životov (aj) detí.
Prvá rodina po dlhodobom dohováraní a napokon vydaní súdneho rozhodnutia pochopila, že pre vlastnú bezpečnosť tam už ostať nemôže a odsťahovali sa dobrovoľne k príbuzným. Majiteľ druhej budovy ju rozobral svojpomocne, pravdepodobne aby mohol stavebný materiál použiť inde. Stav bol taký vážny, že ak by tak neurobili, zasiahla by polícia a museli by ísť tak či tak.
V oblasti je aj veľa ďalších budov a mnohé sa nachádzajú v tzv. bezpečnostnom pásme. Tieto sa ešte budú riešiť, v akom rozsahu budú alebo nebudú môcť zostať na tomto území. V žiadnom prípade sa tam však nesmie nič stavať.
Áno, na Slovensku je mnoho iných čiernych stavieb. Ale okrem tých v Plaveckom Štvrtku nikomu nehrozí, že im vybuchnú „pod zadkom“. Záležitosťou ministerstva hospodárstva nie je odstraňovanie čiernych stavieb, ale plynovody sú, a veľmi. Vicepremiér Holý zatiaľ pripravuje legislatívu tých čiernych stavieb, ktoré ľuďom zjavne prekážajú viac ako tie na plynovode. Hoci v rámci podľa mňa dosť problematického nového stavebného zákona, ale keď neprší, aspoň kvapká.
