Doma sme zostali, rúška sme si ušili, prevádzky sme zatvorili a vydržali sme aj nekonečné tlačovky pozerať. Vďaka patrí nám, Slovákom, ktorí sme prejavili takú súdržnosť a poslušnosť, o akej sa nám ani nesnívalo.
Tak tu teda máme štvorfázový „uvoľňovací“ plán. Akurát som sa v ňom stále nedočítal, prečo sa otváracie hodiny prevádzok skrátili, keď priama logika káže ich práveže ešte predĺžiť, aby sme sa tam nenahrnuli všetci naraz. Ale o tom potom.
Rozoberme si to na drobné:
1. fáza: Otvorí sa väčšina prevádzok, ktoré už dávno mali byť otvorené. Nikoho neohrozovali, samozrejme okrem majiteľov, ktorí sú už teraz na pokraji krachu.
2. fáza: Otvoria sa kostoly. Dobre čítate, kostoly. Budovy, v ktorých sa stretávajú ľudia a modlia sa. Takí, akých minulú nedeľu, keď to bolo ešte zakázané, načapali viac ako sto zatvorených v chráme, lebo mali akýsi sviatok. Aby bolo jasné, nemám nič proti kresťanom, sám sa ním cítim. Ale prečo je také súrne sa ísť modliť spolu s najohrozenejšou skupinou, seniormi, keď to môžem urobiť aj doma?
Aspoňže s tými kaderníctvami ma niekto konečne vypočul! Dva týždne už nejako vydržíme.
3. fáza: Vonkajšie terasy. Podľa mojich výpočtov, ak všetko pôjde ako má, na terasu si s pivkom sadneme najskôr o mesiac. Vysvetlí prosím niekto ľuďom, ktorí sa zgrupujú okolo výčapných okienok už celé týždne, že ešte treba mesiac počkať? Lebo ak by si tam vedeli hygienicky a normálne sadnúť už teraz, ochránime ich pred vírusom.
4. fáza: Školy, škôlky. Športové podujatia. Divadlá. Kiná. Všetko to, čo muselo čakať, pretože zatiaľ boli otvorené len kostoly.
Kde je, sakra, tá pošta? Prečo pred úradmi stojíme v rozstrapkaných radoch celé hodiny, len aby nám pred nosom zapleskli okienko, lebo majú skrátené úradné hodiny?
Pridal by som k týmto štyrom fázam ešte jednu, fázu NULA, s názvom „včera bolo neskoro“. Predĺženie otváracích a úradných hodín tak, aby sa počas dňa dav rozplynul. Nech stihneme bohoslužbu.
